Teodor Beriac z ŠK Lido odpovedal na otázky fanúšikov

V poradí už šiestym respondentom, ktorého si zvolili na rozhovor fanúšikovia Slovenského zväzu florbalu (SZFB) v hlasovaní na facebooku je 19-ročný útočník extraligového ŠK Lido Prírodovedec Teodor Beriac. Niekdajší hráč FBK Púchov a Snipers Bratislava odpovedal na dvanásť otázok priaznivcov, ktoré mu položili takisto na spomenutej sociálnej sieti. V rozhovore prezradil napríklad, aký je jeho florbalový sen, ale povedal aj, kedy si povysáva izbu.

 

Za tvojím úspechom sa určite skrýva aj kus výchovy z domu. Čo by si odkázal svojim rodičom?
„Som im veľmi vďačný za to, ako ma vychovali/vychovávajú. Moja mama je mama mám. Niekedy, keď sa na ňu pozriem, mám pocit, že by som sa mal vrátiť na základnú školu. Učili sme sa, že 1 ruka+1 ruka=2 ruky. Moja mama ich má však asi štvornásobne viac. A môj otec? Hotový MacGyver. Neviem či existuje niečo, čo nedokáže opraviť či vytvoriť. Okrem toho je mojím najväčším fanúšikom. Svojím bubnom dokáže mňa aj spoluhráčov poriadne vyhecovať.  Som im veľmi vďačný za podporu.“

 

Na Vianoce mávaš kapra alebo pstruha?
„Beriacovskú klasiku - kapustnicu s vajíčkom!“ 

 

Aké máš ciele vo florbale? Kam by si to chcel v budúcnosti dotiahnuť?
„Splnil by sa mi sen, ak by som nahliadol do reprezentácie.“ 

 

Čo ťa motivuje na sebe neustále pracovať a florbalovo sa rozvíjať?
„Myslím si, že som energický človek, ktorý chce všetko skúsiť. Nie je snáď žiaden šport, ktorý by som niekedy neskúsil. Nedá sa mi len tak sedieť doma a tráviť dni nič-nerobením. Riadim sa mottom: 'všetko sa dá, keď sa chce'.  A taktiež neznášam prehrávanie.“

 

Aké máš predzápasové rituály?
„Prvý rituál je asi ten, že nemôžem ísť na zápas, pokiaľ nemám upratanú kúpeľňu a povysávaný celý dom. Okrem tohto, hneď po zobudení si zapínam pesničky (od Majky Gombitovej cez Lunetic až po Martina Garrixa) na celý dom, snažím sa byť pozitívne naladený a užívať si to. Hudba tvorí 60-70% mojich rituálov. Zvyšné si nechávam pre seba, aby nestratili účinnosť.“ 

 

Kde sa ti zatiaľ hralo najlepšie a kde si bol najviac spokojný?
„Každý tím mal niečo do seba. V Púchove som začínal a prežil toho najviac. V Snipers som skúsil, aké je to hrať proti Čechom či Švédom. V Lide som zatiaľ krátko, ale veľmi sa mi páči kolektív. Rád si zahrám aj za turnajový tím Maskantje, kde to chalani jednoducho vedia hrať.“

 

V ktorom momente si začal cítiť najväčšiu vášeň pre tento šport? 
„Jednoznačne na kempe Floorbal Academy. Tento kemp mi otvoril florbalové dvere. Je to jeden z mojich najkrajších florbalových zážitkov, pretože na tento tábor som prišiel ako chlapec, ktorý nikdy nehral žiadnu ligu, iba chodieval na školské tréningy so staršími chalanmi. Napriek veľkej konkurencii chalanov, ktorí vyhrávali najvyššie slovenské súťaže, som sa stal kapitánom vtedajšieho turnusu. Najlepšie na tom je, keď vás na kapitána menuje vtedajší kapitán mužskej florbalovej reprezentácie, po dohode s reprezentačným brankárom Dominikom Turekom. Vtedy som začal cítiť, že by som sa tomu mohol začať venovať naplno.“ 

 

Nebanoval si nikdy že si nezačal radšej s hokejom?
„Keď sa na to pozerám spätne, možno je škoda, že som nikdy nehral hokej. No už by som to nevrátil späť. Vďaka florbalu som spoznal veľa úžasných ľudí. Dá sa povedať, že mi florbal zmenil život.“

 

Ktorú farbu preferuješ? Modrú alebo oranžovú?
„Za FK Púchov (modrá farba) som hral v detstve asi 6 rokov, no prekonal ho TJ Slovan Dolné Kočkovce (oranžová farba dresu), kde sme mali nadštandardné podmienky. Po každom zápase nás napríklad čakala klobáska s horčicou a iné dobroty, takže určite TJ.“

 

Tvoj top moment v Púchove?
„Veľmi som si užíval cesty na zápasy. Veľmi pekný bol aj postup do extraligy či gól proti Detve v poslednej sekunde. Nezabudnem ani na zápas proti môjmu súčasnému klubu ŠK Lido v minulej sezóne. Užíval som si aj hranie pod pánom trénerom Lamačkom.“ 

 

Prečo si si vybral tento šport a kto je tvoj florbalový vzor?
„Ako som už spomínal, od malička som hrával futbal, no každý deň sme sa vonku pred panelákom naháňali s hokejkami. Neskôr som skúsil florbal a veľmi ma to chytilo. Páči sa mi na ňom najmä rýchlosť. Divák sa pri pozeraní určite nenudí, keďže padá veľa gólov. Mojim nie len florbalovým, ale aj ľudským vzoroom nemôže byť nikto iný ako Lukáš 'Rezo' Řezanina.“

 

Kedy si povysávaš izbu?
„Pred zápasom, mama!“



Odoberajte newsletter