TOP FANÚŠIK: Florbal je krásny aj v tom, že keď sa zdá, že je už vyhratý zápas, nemusí to do minúty platiť

Azda najväčší rachot je počuť, keď sedia na tribúne fanúšikovia počas zápasov ženského tímu MKŠS FBK Kysucké Nové Mesto. Medzi správnych hecúňov nielen svojich dcér, ktoré sú aj úspešnými slovenskými reprezentantkami, patria Ján Pudiš s Jurajom Faktorom. Pánovi Pudišovi nechýba v ruke charakteristický zvon a úspešného sekundanta mu robí pán Faktor, ktorý to poriadne tlčie na bubon.

Ako by ste definovali pojem fanúšik a akí ste fanúšikovia podľa vás vy?

Ján: „Fanúšik je určite šiesty hráč na ihrisku, ktorý svojou podporou dokáže vyburcovať tím k lepšiemu výkonu, je mu verný a podporuje ho aj keď sa mu nedarí. Som nedočkavý fanúšik, po skončení jedného zápasu sa už teším na ďalší.“
Juraj: „Pre mňa osobne je fanúšik človek, fandiaci svojmu tímu až do konca, bez ohľadu na počiatočné vyhliadky, priebeh zápasu či jeho výsledok. Verí svojmu tímu, povzbudzuje jeho hráčov a má radosť vždy, keď sedí na tribúne s bubnom v ruke a pomáha burcovať. Takýto typ fanúšika som ja a snažím sa stále zlepšovať.“

Kedy a ako ste sa prvýkrát stretli s florbalom?

Ja: „K florbalu som sa dostal prostredníctvom mojej dcéry Lindy, keď v roku 2012 začala hrať v klube Grasshoppers Žilina.“
Ju: „Prvýkrát ma s florbalom zoznámila moja mladšia dcéra. So svojimi spolužiačkami ho začala hrávať ešte na základnej škole počas hodín telesnej výchovy a neskôr za mestský športový klub. Vtedy to bol pre väčšinu ľudí ešte pomerne neznámy šport. Videl som, že ju to baví, a tak som sa jednoznačne rozhodol ju v tomto smere podporiť.“

Čo sa vám na ňom najviac páči?

Ja: „Je to dynamický šport, v ktorom sa niekedy zdá, že ku koncu tretej tretiny je víťaz jasný, ale všetko sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých minút či sekúnd.“
Ju: „Určite je to práve fakt, že sa jedná o šport, v ktorom si nájdu miesto nielen muži, ale aj ženy. Keďže mám dcéru, som rád, že sa venuje bezkontaktnému športu, založenému na dobrej kondícii, rýchlosti a samozrejme kolektivizme.“

Aký je váš najväčší zážitok spojený s florbalom?

Ja: „Jednoznačne vyhlásenie dcéry Lindy za juniorskú florbalistku roka za sezónu 2018/2019!“
Ju: „Tých zážitkov je za tie roky naozaj veľké množstvo. K tým najväčším patria samozrejme majstrovstvá sveta junioriek z roku 2018. Spolu s rodinou a priateľmi sme sa vybrali povzbudzovať naše dcéry do Švajčiarska, kde som videl tú moju po prvýkrát hrať vo farbách Slovenska na medzinárodnej pôde. Bol som veľmi pyšný!“

Prečo ste si vybrali práve Kysucké Nové Mesto?

Ja: „Žiadny ženský florbalový klub v Žiline nepôsobil. Preto Linda prestúpila do Kysuckého Nového Mesta. Vždy sa snažím podporovať dcéru, takže keď začala hrať za toto mesto, stali sme sa celá rodina fanúšikmi klubu MKŠS FBK Kysucké Nové Mesto. Je tam perfektná partia fanúšikov, hlavne z radu rodičov, ktorí chodia povzbudzovať svoje dcéry. Ak sa nekrižujú zápasy, chodíme povzbudzovať aj mužský Grasshoppers Žilina alebo juniorov kobyliek.“
Ju: „Dôvod je jednoduchý. Bývam tu a hrá tu moja dcéra. Samozrejme verím tomu, že práve tento klub je ten najlepší.“

Chodievate iba na domáce zápasy svojho klubu alebo sa snažíte aj cestovať s tímom?

Ja: „Chodím na každý domáci zápas a pokiaľ to okolnosti dovoľujú, snažím sa zúčastniť aj hosťovských zápasov a povzbudiť baby.“
Ju: „Domáce zápasy si nikdy nenechám ujsť. Keď mi to čas dovolí, rád cestujem s tímom aj na zápasy konajúce sa mimo nášho mesta. Častokrát je to ako taký „fanúšikovský výlet“, keďže máme pomerne veľký fanklub a úžasný kolektív, s ktorým takto spoločne cestujeme a povzbudzujeme naše dievčatá.“

Je nejaký zápas, na ktorom ste boli, pre vás pamätný?

Ja: „Každý zápas je pamätný, ale asi najpamätnejší je pre mňa duel z MS junioriek 2018 vo Švajčiarsku, keď sme s favorizovanými domácimi aktérkami dokázali remizovať 3:3.“
Ju: „Úprimne, nedokážem vybrať len jeden. Z mnohých som si odniesol skvelé zážitky a rád na ne spomínam.“

Zatiaľ sú florbalové stretnutia u nás väčšinou zadarmo, boli by ste za zavedenie vstupného?

Ja: „Chodím na veľa zápasov či už doma alebo von a viem, že sa ich zúčastňujú hlavne fanúšikovia z radu rodičov alebo priateľov, takže otázku vstupného by som ponechal v rovine dobrovoľnosti.“
Ju: „Nemám s tým problém, rád podporím tento šport aj finančne. Na druhej strane by to mohlo niektorých ľudí odlákať od účasti na týchto stretnutiach.“

Ako by sa dalo podľa vás dostať k florbalu viac fanúšikov?

Ja: „O florbale sme sa my dozvedeli cez základnú školu, takže určite by som začal od mládeže a ono to rodičov chytí, nás to tiež dostalo.“
Ju: „Veľmi dôležitá je propagácia a rozširovanie mladej generácie tvoriacej našu florbalovú základňu. Čím viac detí ho bude hrať, tým viac rodičov, známych a kamarátov ich bude chcieť povzbudiť a podporiť.“

Aké ďalšie športy máte radi a venujete sa im aktívne?

Ja: „Venujem sa cyklistike, stolnému tenisu, v zimnej sezóne zjazdovému lyžovaniu a počas leta turistike.“
Ju: „Športy mám celkovo veľmi rád, som taký ten športový typ. V lete chodím často na bicykel. Ten v zime vymieňam za bežky. Okrem toho sa venujem aktívne nohejbalu a stolnému tenisu. Nepohrdnem však ničím a vždy sa rád pridám do každej hry.“

Krátite si počas pandémie čas sledovaním iných športov?

Ja: „Samozrejme sme celá rodina sledovali a držali palce Petre Vlhovej. Tiež sledujeme zápasy českej florbalovej ligy a fínskej F-ligy. Rád si pozriem aj F1, ale len štart a cieľ, stred závodu prespím...“
Ju: „Áno, ale určite nielen počas pandémie! U nás doma v televízii nejde v podstate nič iné, ako šport. Veľmi rád okrem florbalu sledujem napríklad, futbal, cyklistiku, tenis, box, slalom či biatlon.“