TOP FANÚŠIK: Základnú kostru fanúšikov Nitry tvoria predovšetkým rodičia!

Z klubu Slávia Nitra, ktorý je účastníkom najvyššej súťaže žien Hyundai extraligy, si predstavíme hneď troch TOP FANÚŠIKOV. Z pohľadu diváka má najbližšie k lavičke dievčat Marián Janega, otec najskúsenejšej hráčky Nitry a bývalej slovenskej reprezentantky Romany Janegovej. Na tribúnach je hlasito počuť mamu hráčky Michaely Krajčovej – Zuzanu a rozhovoru neušla ani Monika Pintérová, mama hráčky s rovnakým menom.

Ako by ste definoval/-a pojem fanúšik a aký ste fanúšik/-čka podľa vás vy?

Marián: „Fanúšik – človek fandiaci a veriaci vo víťazstvo v každom zápase. Ja verím vo víťazstvá a hlavne v zisk titulu majstra Slovenska.“
Zuzana: „Fanúšik je človek spätý s akýmkoľvek športom či už aktívne priamo v halách, v alebo pasívne z gauča obývačky. Keďže som bývalý aktívny športovec, hrala som hádzanú aj ženský hokej, žijem športom celý svoj život, momentálne rekreačne. Som fanúšik florbalu, hokeja a hádzanej, biatlonu. Tieto športy milujem srdcom aj dušou. Myslím, že moje fandenie je v hale aj počuť. Keď vyhráva môj tím, som veľmi šťastná, naopak ma veľmi trápi, ak prehrávame. V podstate to prežívam tak isto ako florbalistky na palubovke. Keď sú šťastné ony, som aj ja, ako keby som bola v ich pozícii.“
Monika: „Fanúšik je človek, ktorý podporuje a fandí svojmu tímu nie len pri úspechoch ale aj pri neúspechoch. Sleduje dianie okolo družstva, zaujíma ho všetko, čo sa týka jeho klubu. Snaží sa dať svojmu tímu energiu, verí a povzbudzuje ho k víťazstvu. A aký som fanúšik? Na každý jeden zápas sa nesmierne teším a sú vo mne všetky možné emócie a prežívam to s dievčatami ako keby som s nimi hrala na palubovke. Niekedy mám väčší stres ako moja dcéra. Veľmi im to vždy želám, pretože viem koľko to stojí driny a námahy. Pre dievčatá vždy rada upečiem sladké odmeny a už sa teším, kedy im opäť upečiem na zápasy koláče.“

Kedy a ako ste sa prvýkrát stretol/-la s florbalom?

Ma: „Keď moja dcéra začala trénovať v nitrianskom klube v roku 2005.“
Zu: „O florbale som vedela cez kamarátov, ktorí hrávali tento šport, po tom, ako skončili s hokejom, ale nepamätám si, kedy to už bolo. Bolo to veľmi dávno... Neskôr som sa stávala prakticky účastníčka tréningov, keďže moja dcéra Miška sa na tento šport odhodlala ešte prostredníctvom florbalového krúžku na základnej škole.“
Mo: „S florbalom som sa stretla vďaka dcére Monike, keď začala hrávať na strednej škole. Vždy vynikala vo všetkých športoch od malička, keďže sme športová rodina a viedli sme ju k športu. Bolo jasné, že nejakému sa bude venovať na vysokej úrovni, ale nechali sme výber na ňu. Popri všetkých športoch si vybrala florbal a tak som sa aj ja s ním stretla prvýkrát, keď si ma zavolal jej tréner do školy a povedal mi, že vidí v Monike potenciál. A odvtedy je u nás v rodine florbal na prvom mieste.“

Čo sa vám na ňom najviac páči?

Ma: „Na florbale mám rád jeho rýchlosť a hlavne, že je to kolektívny šport podobný hokeju.“
Zu: „Čo sa mi páči celkovo na sporte? Samozrejme, pre mňa nikdy neplatilo známe klišé: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ Som totiž bojovný a súťaživý typ človeka, takže výhra a adrenalín bola pre mňa TOP. A na florbale je to rýchla a bojovná hra.“
Mo: „Florbal si našu rodinu získal samozrejme tak isto ako Moniku. Páči sa mi na ňom rýchlosť, dynamickosť a výbušnosť. A samozrejme kolektívnosť a súdržnosť v tíme. Ale nemôžme zabúdať na šikovnosť a kreativitu jednotlivých hráčok.“

Aký je váš najväčší zážitok spojený s florbalom?

Ma: „Asi návšteva niagarských vodopádov počas účasti reprezentantiek Slovenska na MS v Kanade.“
Zu: „Čo sa týka nitrianskeho tímu, tak otočenie výsledku v Dubnici, keď Nitra hrala s Pruským a vyhrali sme a trénerská brušná šípka na palubovke. A čo sa týka individuality mojej Mišky, keď hrala Polish Cup za Slovensko v Poľsku a vypálila z prvej dva vinkle Češkám.“
Mo: „Pre mňa je zážitkom každý jeden súboj Nitry. Ale mimoriadne dôležitý a najsilnejší zážitok boli majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v Bratislave. Zúčastnili sme sa aktívne na všetkých zápasoch s celou rodinou a známymi a bol to neopísateľný pocit, keď hrá slovenská hymna a v tíme Slovenska vidíte svoju dcéru, ktorá počas zápasov aj skóruje. Celkovo atmosféra na štadióne bola neskutočná a vždy keď si na toto spomeniem mám zimomriavky.“

Boli to práve vaše deti, ktoré vás primäli vybrať si práve Nitru a hlavne si nájsť čas na fandenie tomuto klubu?

Ma: „Áno, moja dcéra Romana, ktorá hrá v Nitre od založenia ženského tímu.“
Zu: „Miška si vybrala Nitru bez dlhého váhania, lebo ako extraliga je najbližšie k bydlisku. A fandíme celá rodina bez toho, či sa to Miške páči alebo nie. Zo začiatku s tým mala problém. Nechcela nás na zápase.“
Mo: „Keď začala Monika hrávať na strednej škole, hľadali sme najbližšiu možnosť dochádzania na tréningy a zápasy. Vybrali sme Nitru, do ktorej sme išli s malou dušičkou. Pre mňa je tento klub veľkou srdcovkou a bola som rada, že si vybrala práve Nitru. Odvtedy sme verní fanúšikovia a srdciari nášho skvelého tímu.“

Chodievate iba na domáce zápasy svojho klubu alebo sa snažíte aj cestovať s tímom?

Ma: „Nielenže chodievam, ale aj zaznamenávam zápasy na kameru pre potreby trénerov. Na vonkajšie mi to už časovo nevychádza.“
Zu: „Chodievame aj na iné ako domáce zápasy, resp. nitrianskeho tímu. Keď nám to čas a práca dovolí.“
Mo: „Na domácich dueloch predsa nemôžme chýbať, je to víkendová priorita v rodine. Zúčastňujeme sa aj na niektorých stretnutiach vonku.“

Je nejaký zápas, na ktorom ste bol/-a, pre vás pamätný?

Ma: „Samozrejme, keď Romana hrala za Sereď v roku 2007 a v treťom rozhodujúcom zápase porazili FBC Dragons Bratislava a získali titul majstra SR. Dúfam, že sa to podarí aj v Nitre.“
Zu: „Vryli sa mi do pamäte len tie, odkiaľ máme doma barle, resp. sme navštívili nemocnicu. Napríklad po nastúpení na zápas v drese Slovenska v Trenčíne po tridsiatich sekundách na palubovke. Dopadlo to ale dobre.“
Mo: „Zápas, ktorý sme hrali doma s Nemšovou a naše baby otočili a vyhrali. V tretej tretine našúpali Nemšovej osem gólov! A posledný súboj, ktorý hrali v play-off v Dubnici. Zápas otočili a vyhrali nad Pruským, bol to veľký kvalitný duel.“

Zatiaľ sú florbalové stretnutia u nás väčšinou zadarmo, bol/-a by ste za zavedenie vstupného?

Ma: „Každá korunka je pre klub potrebná, čiže v tom nevidím problém.“
Zu: „Nemám problém zaplatiť vstupné za šport. Skoro vo všetkých športoch sa platí vstupné.“
Mo: „Väčšinou sú všetky športy so vstupným a vôbec by sme nemali problém zaplatiť si vstupné. Určite by sme tým podporili klub, pretože peniažky sa vždy zídu a sú potrebné v tíme.“

Ako by sa dalo podľa vás dostať k florbalu viac fanúšikov?

Ma: „To je ťažký oriešok. Skúšali sme to plagátmi, pozvánkami, tombolou, ale stále tá účasť fanúšikov je malá...“
Zu: „Ťažko povedať, keďže ľudia sú rôzni. Možno prostredníctvom nejakej osvety v školách, mestského úradu, prostredníctvom regionálneho rádia a televízie, na festivaloch, alebo výstavách. Baby do Telerána v Markíze!“
Mo: „Keďže je to u nás menej známy šport, ľudia ho na začiatku nevnímali na rozdiel od iných športov. Teraz sa to, zlepšilo a ľudia viac vnímajú florbal aj vďaka Hyundai extralige. Určite by podľa mňa mohla byť väčšia propagácia hlavne v TV, aby ľudia florbal vnímali tak ako ostatné športy. Aj v športových novinách ako napríklad aj výsledky z extraligových zápasov a podobne. Samozrejme v dnešnej dobe sú veľmi silné aj sociálne siete.“

Aké ďalšie športy máte rád/-a a venujete sa im aktívne?

Ma: „Plávanie a v poslednom čase hrávam stolný tenis.“
Zu: „Mám rada veľa športov, už som ich spomenula, momentálne už len rekreačne robím turistiku, lyže a korčule, ale kolená už odchádzajú.“
Mo: „Ako som už spomínala, sme športová rodina a u nás doma často pozeráme športové programy. Fandíme a sledujeme všetkých našich slovenských športovcov. Manžel a Monika aktívne sledujú futbal a fandia svojmu obľúbenému tímu. Ja mám rada turistku, každodennú chôdzu a už vyše roka aktívne cvičím so svojou dcérou. Je to dobrá parťáčka a navzájom sa podporujeme.“

Krátite si počas pandémie čas sledovaním iných športov?

Ma: „V týchto časoch pozerám na športových programoch skoro všetky športy, ktoré vysielajú a hlavne tie s účasťou slovenských zástupcov.“
Zu: „Krátim si čas pohybom v prírode, ale aj pozeraním pri telke na gauči.“
Mo: „Sledujeme aktuálne zimné športy, hlavne lyžovanie, tenis a samozrejme futbal. Teda aspoň nejaké športy, ktoré majú povolené hrať. Nič iné nám nezostáva v tejto ťažkej situácii, ale už sa tešíme, kedy konečne pôjdeme fandiť nášmu družstvu, lebo nám to všetko veľmi chýba.“