Víťazka tretieho výberu Tamara Dobošová, odpovedala na vaše otázky

Treťou víťazkou hlasovania fanúšikov o rozhovor sa stala hráčka prvoligového tímu žien FBK Harvard Partizánske, Tamara Dobošová. Vybrali sme jej dvanásť otázok, na ktoré čoskoro devätnásť ročná útočníčka odpovedala.

Čo by si poradila športujúcim deťom, ktoré zleniveli v čase beztréningovom, resp. onlajnovom. Ako sa môžu namotivovať, aby ich to opäť začalo baviť?
„V tomto prípade by mali zohrať svoju rolu aj rodičia, ktorí by mali svoje dieťa v športe podporovať, pretože je to dôležité aj po zdravotnej stránke kvôli imunite. Čo sa týka motivácie, tak si myslím, že pokiaľ ich to skutočne baví, tak sa motivácia nestratí ani onlajnovo. Taktiež sa dá trénovať aj doma, vonku na dvore či na betónovom ihrisku.“

V čom by si to chcela dotiahnuť ďalej, v ľadovom hokeji alebo vo florbale?
„Nemám to presne nastavené, že v čom by som to chcela dotiahnuť ďalej ale v hokeji je lepšia šanca sa presadiť vo svete.“

Aký je tvoj športový sen? Máš nejaký predzápasový rituál bez ktorého si nevieš predstaviť začať zápas?
„Mojim snom bolo vždy hrať za národný tím, no postupom času sa tie sny začnú navyšovať a podľa mňa je snom každého športovca sa dostať na olympiádu. Napríklad na hokeji máme spoločnú pesničku, ktorú si v šatni spievame pred každým zápasom. Na florbale máme spoločný tanček, ktorý si tancujeme pred každým zápasom. Takže tie rituály sú rôzne ale môj taký osobný je, že musím mať spravené dobré obočie a pred florbalovým zápasom sa rozcvičujem len v termo tričku.“

Aké sú tvoje najobľúbenejšie tímy v zahraničí a chcela by si v nejakom pôsobiť?
„Jedným z najobľúbenejších zahraničných klubov je švédske Pixbo. Ja ešte zatiaľ študujem v Partizánskom a som spokojná s podmienkami aj s kolektívom v klube Harvard. Najskôr chcem získať jednu z medailí ženskej extraligy s Partizánskym a potom by som mohla uvažovať o odchode niekam inam.“

Aký bol tvoj najväčší úspech vo florbale?
„Mojim doterajším najväčším úspechom vo florbale bol postup do slovenskej Hyundai extraligy žien, do ktorej som sa veľmi tešila ale bohužiaľ som sa zranila a pauzovala som skoro celú sezónu okrem štyroch zápasov ale ani vtedy to ešte nebolo ono.“

Aký je podľa teba rozdiel medzi hokejom a florbalom a čo je pre teba náročnejšie?
„Hlavný rozdiel je v ihrisku, hokejke a lopte/puku. Ďalším je, že hokej je rýchlejší a florbal takmer bezkontaktný. Fyzicky náročné sú oba, no výhoda hokeja je, že keď prestaneš korčuľovať, tak sa zvezieš ale keď na florbale prestaneš behať tak stojíš...“

Podel sa s nami o nejaký zážitok s adaptáciou na rôzne pravidlá v hokeji, hokejbale a florbale. Napríklad hra do tela, osekávanie, zahodenie/upratanie zlomenej hokejky...
„Najhorší zlozvyk mám, keď prídem z hokeja na florbal, tak hrám do tela. Nie jeden raz sa mi stalo, že som hrala do tela viac ako by som mala ale teraz si už na to dávam pozor. Keď už sme pri tej adaptácii, tak raz sa mi na zápase stalo, že som padla na zem aj s hokejkou, ale hokejku som nechala na zemi a obraňovala som bez nej, čo je v hokeji úplne normálne, no vo florbale som schytala dve minúty a až na tej trestnej lavici mi došlo, že to nie je hokej.“

Ktorý hráč/hráčka je pre teba vzorom vo florbale, hokeji a v hokejbale?
„Vo florbale je to fínska hráčka My Kippila, v hokeji to je ruský útočník Artemi Panarin ktorý momentálne pôsobí v NY Rangers a v hokejbale nemám konkrétny vzor.“

Ako tráviš lockdown? Trénuješ nejako teraz aj doma?
„Musím povedať, že počas tejto situácie  je to dosť náročné, ale treba mať hlavu hore a sústrediť sa na tie pozitívne veci. Samozrejme, že robím doma online tréningy, chodievam si von zabehať a chodím aj na korčule v rámci možností.“

Bola si pred časom zranená. Mala si niekedy chuť skončiť so športom? Ak áno, čo bolo tvojou motiváciou, ktorá ťa ťahala vpred?
„V tom čase, keď som bola zranená, tak môj jediný cieľ bol uzdraviť koleno a dostať sa na majstrovstvá sveta. Takže som mala jasnú motiváciu. Mala som výborných doktorov, trénerov či fyzioterapeutov, bez ktorých by som si ten cieľ nesplnila. A aj keď som už uvažovala nad tým, že je toho na mňa niekedy príliš veľa a chcela som skončiť, no tá myšlienka opustiť každý jeden kolektív a vzdať sa toho, bola pekne desivá.“

Pamätáš si ešte na mená trénerov, ktorí ťa viedli v tvojich začiatkoch pri florbale, hokeji a hokejbale?
„Jasné, že si ich pamätám. Na florbale to bol Dušan Ďuríček, ktorý ma trénuje doteraz. Na hokeji ich bolo viac. Zo začiatku ma trénoval Ivan Valach, potom keď som prišla do piateho ročníka, tak to bol Tomáš Majerčík, následne Tomáš Hirkala, Marek Fraňo a teraz je mojím hokejovým trénerom Vladimír Pekarčík. Keď som začínala s hokejbalom tak mojimi trénermi boli bratia Adrián a Lucián Daňo.“

Ak by si nestíhala svoje povinnosti ako sú tréningy a zápasy v športoch, ktorým sa venuješ (florbal, hokej, hokejbal), a musíš sa rozhodnúť len pre jeden z nich, ktorému by si sa venovala naplno a ktorý máš najradšej?
„Naozaj mám veľmi rada všetky športy rovnako a nechcem sa vzdať ani jedného. Zatiaľ to stíham, tak nad tým veľmi nepremýšľam ale ak by k tomu malo dôjsť, tak uvidím, pre ktorý sa rozhodnem.“