Vršková s Randovou posilnia bratislavský Hurikán

Po zostúpení Michaloviec z Hyundai extraligy žien bolo otázkou času, že sa niektoré hráčky rozbehnú do iných klubov. Navyše, keď je už jasné, že Eastern Wings neprihlásil svoje ženské družstvo ani do nižšej prvej ligy. Michaela Vršková s Nikoletou Randovou sa tak vracajú do hlavného mesta a posilnia extraligový Hurikán.

 

Na správne „šalené“ východniarky nikdy nezabudne

 

Po ukončení sezóny 2011/2012 sa Michaela Vršková z klubu FBC Dragons Ružinov Bratislava sťahovala do českého klubu BbŠ Bohemians, kde však nepôsobila dlho. „Z Bohemky by som pravdepodobne ani neodišla a mala som tam ostať podľa zmluvy ešte jednu sezónu, ale vzali ma v Bratislave na vysokú školu na denné štúdium a tak som viac menej musela. Na Slovensku som už bola dlhšie a mala som veľkú pauzu od florbalu. Nakoľko nikto neprejavil záujem o to aby som išla znovu hrať nehľadala som žiadny klub, v ktorom by som pôsobila. Môj medzinárodný prestup bol trošku komplikovanejší ako obyčajne a tak som uviazla v nejakom časopriestore, ktorý som vtedy neriešila, pretože som sa venovala hokejbalu, hokeju a škole, takže toho bolo až až. Po štyroch rokoch ma náhodne oslovili z Michaloviec, či by som im mala záujem vypomôcť v baráži o udržanie sa v extralige. Povedala som, že ak sa im podarí vybaviť transfer s Bohemkou, rada si pôjdem zahrať. Vtedy to bola iba dohodnutá výpomoc na baráž a netušila som, že tam ostanem dlhšie. Michalovce boli vtedy jediné, ktoré boli ochotné a dokázali riešiť môj prestup úplne a tak som tam zostala,“ prezrádza svoju históriu spojenú s florbalom bývalá slovenská reprezentantka Michaela Vršková.

 

V drese Eastern Wing pôsobila päť sezón a vzhľadom na poriadnu diaľku od jej bydliska to bol úctyhodný čas. „Moje tréningy s tímom chvíľu fungovali tak, že som tam cestovala vždy v piatok ale nechodilo veľa dievčat a s pribúdajúcimi povinnosťami som nemala čas cestovať na druhú stranu Slovenka kvôli tréningom na tréningy, takže som vôbec netrénovala... Chodila som si skrátka iba zahrať zápasy. Dopravu som zo začiatku riešila tak, že sme chodili s trénerom Siheľským vlakom do Košíc a odtiaľ autom do Michaloviec, keďže aj on žije a pracuje v hlavnom meste. Neskôr si kúpil auto a tak ma brával so sebou. Neskôr sa to znovu zmenilo a prišli mu do cesty iné povinnosti a tak som si kúpila auto ja a občas po ceste vzala aj nejaké spoluhráčky,“ prezrádza posila Hurikánu, ktorá však na Michalovce nikdy nezabudne.

 

„Na moje pôsobenie budem spomínať v dobrom, vždy tam bola skvelá partia úžasných a zábavných žien a správne „šalených“ východniarok. Aj v realizačnom tíme sú skvelí ľudia, ktorí nám zniesli aj modré z neba, ak sa dalo. Vidno, že ich to baví a ak to budú čítať, tak pozdravujem všetkých. Bolo to super obdobie, spoznala som veľa nových a zaujímavých ľudí s dobrým srdcom a majú tam „slovenské more“, srdce Zemplína, pri ktorom sú skvelé ranné prechádzky,“ vyliala svoje srdce florbalistka, ktorá si z niekoľkých ponúk vybrala klub zo svojho rodného mesta.

 

„Ponúk bolo viac, no Hurikán je najbližšie, keďže v Bratislave žijem a pracujem. Rozhodla som sa tak kvôli práci a povedzme si na rovinu mám to asi dvadsať minút na FTVŠ. Čo sa týka môjho pôsobenia a výkonov, úprimne neočakávam nič, pretože človek, ktorý nič neočakáva, nemôže byť predsa sklamaný... Idem si schuti zahrať a urobiť niečo aj pre svoju postavu, pretože florbal ma nesmierne baví. No a čo očakávajú oni odomňa sa treba spýtať skôr ich ale myslím, že nejaké tie góly to budú,“ dodala s úsmevom.

 

Na otázku, či Michaela stiahla do Hurikánu Nikoletu Randovú alebo naopak, pohotovo odpovedala: „No ono to bolo tak, že skôr ona mňa pred rokom ťahala do Hurikánu ale ja som verná a tak som nechcela z Michaloviec odísť, pretože som im naozaj za veľa vďačná. Keďže v súčasnosti z Hyundai extraligy vypadli a ja som chcela hrať túto súťaž aj naďalej, nebolo o čom.“

 

Chce si vybojovať medailu!

 

Druhou posilou Hurikánu je Nikoleta Randová. „Študujem v Bratislave Akadémiu policajného zboru. Prvotne som pôsobila v tíme ŠK Lido, ktoré zaniklo. Získali sme tretie miesto a hrali v tom čase baráž o postup do extraligy, kde sme sa stretli s Michaelou Vrškovou, ktorá už hrala za Michalovce a oni naopak bojovali o udržanie sa v najvyššej súťaži. V tom čase som zvažovala aké bude moje ďalšie pôsobisko. Oslovil ma aj tréner Hurikánu ale nakoniec ma Michaela prehovorila ísť do Michaloviec, kde mali obdivuhodné podmienky pre hráčky. Okrem toho sme v Michalovciach mali aj ďalšie hokejbalové spoluhráčky Patríciu Máriu Dzurinovú, či Sylviu Maťašovú,“ vysvetľuje Nikoleta Randová a zároveň prezrádza svoje florbalové začiatky: „Florbal som začala hrať na ZŠ Dolinský Potok a vo florbalovom klube v Kysuckom Novom Meste. Keď som odišla na bilingválne gymnázium do Čadce, na florbal som zanevrela úplne. Hrávala som len školské turnaje a prioritne sa venovala hokejbalu a skúšala hrať ľadový hokej. V roku 2018, keď som prišla na vysokú školu do Bratislavy, mi florbal opäť zachutil a odvtedy hrávam znovu.“

 

O výbere družstva na prestup rozhodla nielen racionálna stránka, ale aj motivácia. „Po vypadnutí Michaloviec som si povedala, že určite chcem hrať extraligu a nie prvú ligu, pretože sa chcem posúvať vyššie. Cestovanie na Východ bolo časovo náročné, pretože som polroka študovala v Prahe a každý hrací víkend som musela vlakom pricestovať do Bratislavy a odtiaľ isť autom do Michaloviec, čo zaberalo neskutočne veľa voľného času. Preto som zvolila tú najbližšiu a najprínosnejšiu alternatívu v Bratislave, keďže tu študujem a trávim väčšinu času z celého roka. S Miškou tu môžeme pravidelne trénovať, nehovoriac o tom, že cesta na zápasy bude trvať dvadsať minút a nie šesť hodín...“

 

Súťaž sa zúžila na osem družstiev, no Hurikán bol na tom v minulosti o niečo lepšie než Michalovce a tak určite stúpnu aj nároky na hráčky. „So začiatkom letnej prípravy sa moje očakávania začali napĺňať. Naberám kondíciu a pravidelnými tréningami sa posúvam ďalej. Čo sa týka sezóny, tak očakávania sú tie najvyššie. Zahrať si play-off a pokúsiť sa vybojovať medailu. Ak budeme všetky poctivo makať a mať jasný cieľ, nič nie je nemožné,“ uzavrela Randová.


Ďalšie články


Odoberajte newsletter