ČO ROBIA DNES? Ján Segľa po rokoch „palicových“ športov presedlal na bicykel

Majstrovský titul s Florkom Košice v roku 2014 či účasť na úspešných domácich majstrovstvách sveta C-kategórie v Bratislave o šesť rokov skôr. To sú azda dva najväčšie úspechy, ktoré sú spojené s kariérou bývalého útočníka Jána Segľu.

Koniec po neúspešnom finále

V domácej najvyššej súťaži sa objavoval donedávna, ešte v sezóne 2015/2016 bojoval vo finále o titul s neskorším víťazom a mestským rivalom ATU Košice. „V extralige som bol od sezóny 2005/2006 a vždy to bolo za Florko Košice. V priebehu kariéry som odohral aj šesť zápasov – čo bolo maximum pre hosťovanie – za Prešov, v snahe pomôcť im dostať sa do najvyššej súťaže. Najviac si spomínam na reprezentáciu v Bratislave, kde sme skončili prví. Ďalší úspech, o ktorý sme dlho bojovali, bolo prvé miesto v slovenskej extralige v roku 2014,“ povedal Ján Segľa pre spravodajstvo Slovenského zväzu florbalu (SZFB).  

Patril ešte do generácie hráčov, ktorí sa k florbalu postupne presunuli z iných športov, najmä z hokejbalu či ľadového hokeja, čo bol aj jeho prípad, keď v mladosti hrával súťažne za HC Košice. Samotný florbal preto vyzeral diametrálne odlišne ako dnes. „Kariéru vnímam skôr cez zážitky ako úspechy. Boli sme výborná partia, ktorá si nič nedarovala. Vždy sme boli na seba tvrdí, otvorení, ale tým pádom aj konštruktívni. Hrali sme väčšinou intuitívne a to bol pre súperov problém. Veľa sme si toho doniesli aj z hokeja a posúvali sme naše skúsenosti v tíme. Vďaka tomu sme bojovali o najvyššie priečky a dokázali zdolať každého. Florbal bol pre mňa skôr rekreačný šport, akýsi oddych po náročných rokoch na ľade. Preto som si to vždy užíval,“ zaspomínal si na úspešné časy.

Asistencie povýšil nad góly

Na palubovke vzbudzoval pozornosť najmä umom a šikovnými prihrávkami, ktorými často dokázal zaskočiť defenzívu súpera. Góly radšej pripravoval pre druhých ako sám strieľal. „Ako som už hovoril, veľa som si priniesol z hokeja a tak ako aj tam, na ihrisku som rád tvoril. Každý, kto tvorí, potrebuje zase niekoho, kto si nájde priestor na ihrisku a dokáže dať gól. S Majom Zemenom sme sa výborne dopĺňali a vytvorili správnu chémiu,“ uviedol stále iba 34-ročný bývalý reprezentant SR.

Pasívne športovanie nie je nič preňho, vždy bol radšej súčasťou diania. „Šport sledujem málo. Snažím sa sám športovať a sledujem len v prípade, že sa potrebujem naučiť nejaké veci. Intenzívnejšie sledujem iba NFL a F1. Florbal nesledujem, ale ešte keď som hral, ukazovali sa mladí chlapci, ktorí prirodzene vyrastali pri florbale a teda mali už ten florbalový štýl hry. Na to sme si museli zvykať. Ale aj pritom sa ukázalo, že štýl nie je až taký dôležitý. Dôležitá je kreativita, pretože na ňu sa nedá pripraviť,“ myslí si.

Čo robí dnes?

Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že po konci florbalovej kariéry si musel nájsť záľubu v inom športe. „Baví ma horský bicykel. Začal som pred troma rokmi a postupne ma to začalo baviť viac a viac. Chýbal mi adrenalín, postupne som prešiel z XC na trail a enduro. Tam si už človek môže zaskákať a niekedy z toho ide až strach. Navyše, je to konečne šport, ktorý je priamo spojený s prírodou, a tomu sa nič nevyrovná. Vonku je vonku. Na bicykli jazdím celý rok, aj v zime na snehu. No rád si aj zalyžujem, prípadne zabežkujem,“ zakončil Ján Segľa.