Zo školských lavíc a turnajov až na medzinárodnú scénu

Slovenský florbal má už viac než rok tretiu oficiálnu rozhodcovskú dvojicu na medzinárodnej úrovni, no vzhľadom na vzniknutú pandemickú situáciu vo svete, ešte toho veľa Jakub Kučera a Andrej Glonek nestihli. V súčasnosti by sa konečne mala situácia normalizovať a tak sa do akcie pravdepodobne čoskoro dostane aj táto dvojica arbitrov Medzinárodnej florbalovej federácie. Kedy začali svoju kariéru a prečo si vybrali kariéru rozhodcu?

Ste v poradí treťou slovenskou medzinárodnou rozhodcovskou dvojicou. Aká bola vaša cesta za touto pozíciou?

Jakub Kučera: „Naša cesta bola veľmi kľukatá. Pre mňa osobne boli asi najťažšie začiatky v mužskej extralige, čo bolo v sezóne 2016/2017. Vtedy som mal ešte len 18 rokov a bol som z toho dosť vystrašený, čo bolo možno aj vidno. Bola to najťažšia skúška rozhodcovskej kariéry. Vybudovať si určitú reputáciu a s tým spojený aj rešpekt. Ja a kolega Glonek, sme v tom čase boli študenti na strednej škole a mali sme dostatok času sa tejto činnosti venovať naplno, preto s tým bola spojená aj šialená dávka zápasov, ktoré sme pískali. Určite treba poďakovať aj vtedajšiemu predsedovi KRO, Peťovi Zámečníkovi za to, že sme ten priestor na zlepšovanie sa dostávali.“

Andrej Glonek: „Cesta to bola, samozrejme, náročná. Na medzinárodných turnajoch sme mali rôznych delegátov, ktorí nám vysvetľovali mnoho nových vecí, ktoré sme sa museli naučiť. Každý z týchto turnajov bol veľkou skúsenosťou a počas sezóny sme mali vždy na čom pracovať.“

Čo všetko máte za sebou doma a na medzinárodnej scéne?

JK: „Vzhľadom na momentálnu situáciu vo svete s pandémiou, sme absolvovali zatiaľ iba jeden medzinárodný prípravný zápas v kategórií U19 a teda juniorov, medzi Slovenskom a Českom v Bratislave. Bol to pre nás neskutočný zážitok a už sa nevieme dočkať na ďalší medzinárodný event. Na domácej scéne, máme za sebou už takmer 100 súťažných stretnutí v mužskej extralige, z toho jednu finálovú účasť v sezóne 2018/2019. Taktiež niekoľko finálových zápasov ženskej extraligy, mužskej 1. ligy a juniorskej extraligy.“

AG: „V domácich súťažiach sme absolvovali finále všetkých troch extraligových súťaží. Máme za sebou taktiež množstvo zápasov v týchto súťažiach. Na medzinárodnej scéne sme zatiaľ rozhodovali iba jeden prípravný duel juniorov medzi Českou a Slovenskou republikou.“

Čo pre vás táto pozícia znamená?

JK: „Pre mňa bol veľký sen stať sa medzinárodným rozhodcom, nakoľko ma táto činnosť veľmi baví a napĺňa. Mám veľmi rád vyrovnané zápasy, v ktorých ide o postup alebo o dôležité víťazstvo. Možno sa pýtate, že prečo to tak mám, všetci chcú mať veci radšej jednoduchšie. Je to kvôli tomu, že vtedy sa dokážem ako rozhodca najviac posúvať vpred.“

AG: „Pre mňa je to jeden zo splnených snov. Toto bol môj hlavný cieľ, ktorý som chcel v kariére rozhodcu dokázať. Preto sa nesmierne teším, že som si ho mohol splniť. Táto pozícia je pre mňa istou formou odmeny, na druhej strane však veľkou zodpovednosťou, pretože od medzinárodných rozhodcov sa očakáva o niečo vyšší štandard.“

Kedy ste s kariérou rozhodcu začínali?

JK: „S kariérou som začínal asi v 15-tich rokoch. Dostal som sa k pískaniu úplne náhodou na mestskej lige v Čadci. Chodili sme si s partiou kamarátov zahrať každú sobotu. Raz sa stala taká situácia, že rozhodca, ktorý mal pískať zápas, ktorý sa hral po našom , nedorazil. Vtedy som sa ponúkol, že to môžem skúsiť a dopracoval som sa až sem.“

AG: „S kariérou rozhodcu som oficiálne začal v šestnástich rokoch, keď som sa prvýkrát zúčastnil regionálneho školenia rozhodcov v Partizánskom. Predtým som rozhodoval menšie školské turnaje, prípadne ligy mimo SZFB. Spomínam si na nejaké zápasy starších žiakov, ktoré sme viedli spolu s trénerom, keď neprišli nominovaní rozhodcovia.“

Prečo ste sa rozhodli pre túto činnosť a čo pre vás vykonávanie tejto funkcie znamená?

JK: „Už ako malý chlapec, keď som hrával florbal a sedával na zapisovateľskom stolíku, som veľmi obdivoval prácu rozhodcu. Síce som ešte netušil, že to niekedy vyskúšam, ale boli tam určité impulzy. Nakoniec som začal aktívne pískať mestské ligy v Čadci a v Žiline, čo ma jedného dňa donútilo urobiť si regionálnu licenciu. Funkcia rozhodcu pre mňa znamená istý druh relaxu a hobby. Ten rok “covidový”, keď sa florbal nehral, som pocítil, že mi niečo v živote chýba. Musím povedať, že boli a určite ešte aj budú situácie, kedy som mal chuť sa na to vykašlať. Ale vždy som sa istým spôsobom postavil na nohy a tá chuť ďalej pracovať vo mne stále je.“

AG: „Túto činnosť som chcel vykonávať v podstate od okamihu, keď som začal s florbalom. Už ako mladší žiak som vedel, že v budúcnosti chcem určite byť florbalovým rozhodcom. Dôvod som presne nikdy nezistil, jednoducho ma táto činnosť lákala a keď som ju vyskúšal, tak som vedel, že toto je niečo pre mňa. Táto funkcia tvorí moje najväčšie hobby a sčasti aj životný štýl. Nebudem klamať, mnohokrát som bol v stave, že som takmer skončil s rozhodovaním zápasov. Práve v takýchto situáciách ma podržal Jakub a v podstate najmä jemu vďačím za to, že ešte vykonávam funkciu rozhodcu.“

Každý športovec má nejaký cieľ. Čo je vašou métou, aby ste si mohli povedať, že ste dosiahli svoje maximum?

JK: „Pre každého medzinárodného rozhodcu by malo znamenať maximum finále majstrovstiev sveta. Ani u mňa to nie je výnimka. Možno som len veľký optimista, ale verím tomu, že pokiaľ nám s kolegom bude zdravie slúžiť, tak to môžeme niekedy dokázať.“

AG: „V tomto mám úplne jasno. V budúcnosti by som sa určite chcel dostať na Olympijské hry a tam, samozrejme, rozhodovať finále. Pevne verím, že florbal sa stane súčasťou hier ešte počas mojej aktívnej kariéry.“

Dnešná doba je nevyspytateľná a náročná, viete čo vás v najbližšom období na medzinárodnej scéne čaká?

JK: „Ťažko povedať vo všeobecnosti, čo sa bude diať s pandémiou, to vlastne netuší asi nikto. My musíme byť len stále pripravení na 100%, na nové výzvy a stále na sebe pracovať.“

AG: „Vôbec nie, nominácie prichádzajú v určitom čase pred konaním medzinárodného podujatia. V aktuálnej dobe nemáme žiadnu nomináciu, takže sa naplno venujeme domácim súťažiam a pripravujeme sa na našu šancu.“

Rozhodcov je na Slovensku stále málo. Ak by ste mali medzi seba dostať nových, čím by ste zaujali ich pozornosť?

JK: „Určite môžem povedať, nie je to tajomstvo, že florbalový rozhodca na Slovensku si v tejto chvíli dokáže privyrobiť slušné peniaze. To by mohla byť motivácia hlavne pre študentov, ako som aj ja začínal. Samozrejme to nesmie byť motivácia, len čo sa finančnej stránky týka. Noví rozhodcovia by mali mať chuť a elán robiť túto činnosť. Ale čo musím určite vyzdvihnúť je, že sa florbal dostal do televízie a do médií, tým pádom aj do povedomia ľudí, a to by mohla byť tiež pekná motivácia. Každý sa tam môže raz dostať, len treba na sebe pracovať a zlepšovať sa.“

AG: „Rozhodcovia chýbajú viac-menej vo všetkých športoch a myslím si, že aj vo všetkých krajinách. Otvorene sa priznám, že neviem presne ako prilákať nových rozhodcov. Určite sa touto činnosťou dá solídne privyrobiť. Napríklad mne sa páči, že som precestoval celé Slovensko. Ďalšou vecou je, že človek robí niečo pre svoje zdravie, hýbe sa, je aktívny. A v neposlednom rade som spoznal mnoho skvelých ľudí.“