FLORBALOVÍ TRÉNERI: Ivan Malic za svoj najväčší úspech považuje rozšírenie florbalu

Ivan Malic patrí ku pomerne širokej skupine trénerov, ktorí vzišli z radov pedagógov. Florbalu sa naplno venoval zhruba desať rokov, potom sa z diania stiahol. Najmä na východe Slovenska však po sebe zanechal výraznú stopu.

Florbalky vyrábali z lyžiarskych palíc

„Ku florbalu som sa dostal ako každý učiteľ telesnej výchovy – pri svojej práci. V roku 2002 sme zakúpili prvé florbalky, ktoré sa však hneď zlomili. Boli to tie plastové rúrky a rovné čepele. Iné vtedy neboli. Neskôr sme si florbalky vyrábali sami z lyžiarskych palíc a čepelí,“ povedal pre spravodajstvo Slovenského zväzu florbalu (SZFB) Ivan Malic.

Vyskúšal si pôsobenie vo viacerých kluboch, v niektorých bol už od ich vzniku. „Začínal som v klube Junior Čaňa, keď som učil na ZŠ Čaňa. Potom sme založili klub Gama Košice – Katkin park. Na ZŠ Valaliky som založil ďalší klub GamaVal, neskôr Valaliky. No a napokon som bol aj pri prešovskom florbale, v klube FBC Mikuláš Prešov som viedol ženy,“ zaspomínal si.

Rozšírenie florbalu na východe

Patrí k osobnostiam, ktoré sa postarali o to, že florbal na východe Slovenska sa dostal na vysokú úroveň, ktorú si drží dodnes. „Boli tam aj nejaké tituly, ale môj najväčší trénerský úspech je, že sa nám podarilo florbal na Slovensku a zvlášť na východe, rozšíriť až do takýchto rozmerov.“

Viedol deti, ženy i mužov a tak môže porovnávať. „Najlepšie sa pracuje s mládežou, sú veľmi učenliví a tvárni. S mužmi bola dobrá práca, ale technicky veľmi náročná, pretože v tom čas nikto z nich predtým nehral florbal, ale iba iné kolektívne športy – hokej, hokejbal či futbal. Naučiť ich pravidlá a techniku bolo dosť náročné, ale o to vďačnejšie. U žien to bolo najťažšie, lebo ich manuálna zručnosť zvládnuť techniku bola na slabej úrovni. Boli však nadšené a tak sa to naučili,“ uviedol Malic. 

Zbližovanie ľudí, ktorí milovali florbal

Výsledky sú v každom športe dôležité, no podľa jeho slov, vždy malo v družstvách, ktoré viedol, prednosť niečo iné: „Vytváranie dobrých kolektívov, zbližovanie ľudí, ktorí milovali florbal.“

Vyzdvihnúť konkrétneho hráča, ktorý prešiel jeho rukami, v rozhovore nechcel. „Všetky deti a mládež a vlastne všetci, ktorých som trénoval a doteraz sa venujú florbalu, stoja za zmienku,“ povedal. 

Nemal čas ani na jedlo

Florbalom naplno žil približne desať rokov, dnes sa už koučingu nevenuje. „Keď som trénoval, organizoval turnaje či rozhodoval, nemal som čas ani na to, aby som sa najedol. Florbal bol môj život 24 hodín denne. Každý deň som trávil v telocvični, cez víkendy boli zápasy. Trvalo to zhruba desať rokov, potom som sa začal venovať svojim ďalším koníčkom. Florbal sa za ten čas najviac posunul určite v technike a mentalite hráčov a mentalite ľudí, ktorí sa pohybujú okolo tohto športu,“ uzavrel Ivan Malic.