FLORBALOVÍ TRÉNERI: Tréner Lakoštík hráva prvú ligu aj napriek dosiahnutej päťdesiatke!

Skromný učiteľ z Dolného Kubína Juraj Lakoštík, dokázal vychovať slovenské reprezentantky, ktoré si nielen zahrali najvyššiu súťaž žien extraligu, no získali v nej aj majstrovské tituly. Aj naďalej pracuje v tej istej základnej škole, kde aj za pomoci vedenia školy dokázal presadiť florbalovú triedu, ktorá napomáha kvalitnej výchove mladých florbalistov.

Ako „baby“ z vybíjanej prešli na florbal

Väčšina dnešných trénerov florbalu sa dostala k tomuto športu cez svoju prácu, ktorou je pozícia učiteľa telesnej výchovy. „K florbalu som sa dostal ako učiteľ na základnej škole a videl som, že máme veľmi talentované dievčatá, ktoré hrali vybíjanú. Keďže dievčatá už skončili s vybíjanou a videl som u nich veľký potenciál, tak som im sľúbil, že im nájdem šport, v ktorom by sa ďalej športovo realizovali,“ spomína si tréner z Dolného Kubína Juraj Lakoštík a dodáva: „Asi o týždeň prišla pozvánka na florbalový turnaj do Nižnej. Našiel som sponzora, ktorý kúpil hokejky a prihlásili sme sa na turnaj s družstvom dievčat. Po príchode na podujatie sme však zistili, že turnaj je pre mladšie dievčatá ako sme vybrali ale aj tak nás nechali nesúťažne si zahrať. Na tomto turnaji som zistil, že tento šport dievčatám vyhovuje a bude pre nich. Asi o mesiac nás pán Hýlek zavolal na majstrovstvá Slovenska do Košíc a tak sa začala história florbalu v Dolnom Kubíne.“

Vychoval reprezentantky a presadil florbalovú triedu

Práve majstrovstvá Slovenska Oravčana poriadne naštartovali a tak rozbehol s dievčatami florbalovú kariéru. „Po majstrovstvách som sa začal naplno venovať ženskému florbalu. Práca s nimi trvala asi päť rokov. Dosiahli sme veľké úspechy, kde veľa našich dievčat bojovalo aj o reprezentačný dres. Štyrom z nich Janke Kapinovej, Majke Stančekovej, Miške Krivulčíkovej a Mirke Kadučákovej sa do reprezentácie podarilo aj na dlhý čas dostať,“ prezrádza Lakoštík.
Niekedy nestačí len snívať ale pustiť sa do práce a presadiť svoje myšlienky a sny. „Mojim cieľom v škole, kde som učiteľom, bolo vytvoriť florbalovú triedu, v ktorej by sa zdokonaľovali mladí florbalisti. To sa mi nakoniec aj podarilo. Momentálne sú v našej skole ZŠ Janka Matúšku v Dolnom Kubíne, vytvorené veľmi dobré podmienky pre výchovu mladých florbalistov, za čo patrí poďakovanie aj vedeniu školy. To je aj dôvod, prečo ma práca v tomto športe baví a napĺňa. K tomu mi pomáha aj skutočnosť, že mám okolo seba veľmi dobrú partiu ľudí, o ktorých sa môžem oprieť a plne sa na nich spoľahnúť.“

Mládeži chýba trpezlivosť...

Trénerovi, ktorý v súčasnosti aj naďalej pracuje s mládežou, prekáža prístup súčasných mladých športovcov. „Trápi ma na florbale to, že mnoho talentovaných chlapcov, ktorých od detstva vychováme, v mládežníckom veku skončia zbytočne skoro, pretože hľadajú ľahšiu a rýchlejšiu cestu k úspechu a keď ju nenájdu, predčasne skončia a už sa k florbalu nevrátia. Chýba im trpezlivosť... Toto je aj dôvod, prečo ešte hrám aktívne florbal, pretože chcem dokázať, že pri športe vek nie je rozhodujúci. S trénerom mám dohodu, že ak nebudem už prínosom pre mužstvo ako hráč, budem sa venovať už len trénerskej činnosti,“ uzavrel rozhovor päťdesiat jeden ročný Oravčan.