Víťaz výberu Michal Franek, odpovedal na vaše otázky

Záujem o výber respondenta pre rozhovor, ktorý si napokon vytvoria sami naši fanúšikovia sa nám postupne zvyšuje a ďalším víťazom tejto aktivity je Michal Franek, hráč extraligového tímu mužov FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina. Tradične odpovedal na dvanásť vybraných otázok.

 

Aké boli tvoje florbalové začiatky?

„K florbalu som sa dostal ešte počas štúdia na osemročnom gymnáziu, kde súčasný tréner ženského extraligového tímu z Kysuckého Nového Mesta, vtedajší kouč majsteriek Slovenska z Unihoc Žirafa Žilina, Marián Chlebana, z pozície učiteľa telesnej výchovy otváral florbalový krúžok. Keď som zistil, že florbal je tá pravá aktivita na vypĺňanie voľného času, dostal som sa do mládežníckych štruktúr žilinského Grasshoppersu.“

 

Kto je tvojim športovým vzorom?

„Ako fanúšik zámorských športov mám mnoho obľúbených atlétov, čo sa však týka florbalu, nemám vzor. Páči sa mi streľba Martina Ostholma z Pixba Wallenstam, ktorý púšťa nechytateľné petardy. Za zmienku stojí aj Sami Koski z SPV Seinajoki, ktorý má taký neuveriteľný prehľad v hre a ktorý rozdáva také asistencie, ako nikto. Taktiež obdivujem stickhandling Nicolu Bischofbergera, bývalého hráča švajčiarskeho Wileru.“

 

Kto ťa naučil strieľať rýchlosťou 190 km/h?

„Strieľať „stodevadesát“ ma naučil Boris Sztruhár, obávaný kanonier tímu FBC 11 Trnava, kde som pôsobil počas štúdia na vysokej škole. Na každom tréningu som pozorne sledoval jeho nenapodobiteľnú techniku streľby spoza tela. Snáď sa mu do konca mojej „kariéry“ aspoň trocha priblížim.“

 

Koľko florbaliek zlomíš za jednu sezónu? A koľko si ich celkovo zlomil za svoju doterajšiu úspešnú kariéru?

„Už je to lepšie. Pamätám si, že počas mojej prvej sezóny v Trnave som zlomil osem florbaliek za sezónu. Ako študent som teda musel nejeden víkend na internáte hladovať, aby som mal s čím hrať. Za posledné tri sezóny som zlomil len dve, už toľko „netlačím na pílu.“ Dohromady ich mohlo byť za celú „kariéru“ okolo dvadsať.“

 

Ktorý spoluhráč ti najviac vyhovuje pri zápase a prečo? Myslíme zohratosť, symbiózu hry aj bez slov...

„Asi najviac mi vyhovuje herná spolupráca s Mariánom Hruškom a Jaroslavom Málusom, s ktorými som tvoril útočnú trojicu v Grasshopperse. Všetci traja pravidelne pôsobíme aj v turnajovom tíme FBC Medvede, z čoho plynie naša zohratosť. Tréner Martin Veneny si tejto skutočnosti bol vedomý a nasadzoval nás spolu aj v extralige. Nemôžem opomenúť ani Jakuba Škvarnu, ktorý minulú sezónu obnovil svoju bohatú kariéru. Na ihrisku robí presne to, čo ja robím nerád, vzájomne sa herne dopĺňame.“

 

Mal si počas kariéry nejaké vzostupy a pády, ktoré ťa mentálne zocelili?

„Keď som mal 16 rokov, vypadol som z florbalového kolotoča na dlhé dva roky kvôli problémom s kolenom. Bolo to veľmi zvláštne obdobie. Z rutiny škola, florbal, spánok 4x do týždňa zrazu nebolo nič. V rozmedzí od 16 do 18 rokov sa, podľa môjho názoru telo najviac fyzicky vyvíja, a na tom, čo človek natrénuje v tomto období, stavia počas celej športovej kariéry. Zatiaľ, čo z mojich kamarátov rástli extraligoví hráči, ja som sedel doma na zadku. Má to však aj svetlú stránku. Po pominutí zdravotných komplikácii som mal neukojiteľnú chuť do florbalu. Chalani z FBC 11 Trnava mi po tomto „čiernom období“ dali šancu pripojiť sa k nim, kde som sa „vyhral,“ aby som sa mohol následne vrátiť domov do Žiliny.“

 

Je tvoj chrbát genetika, alebo ho tak vytvarovalo cvičenie, posilňovanie či proteíny?

„Tak takúto otázku som veru ešte nedostal. Občas si zacvičím, nepohrdnem ani proteínom, avšak nijako sa nešpecializujem na chrbát. Asi teda genetika.“

 

Prečo si všetkým zamlčal, že si vo februári prestúpil do Lida?

„Keďže je stopnutá sezóna a svet ubíja pandémia, ľudia majú pochopiteľne úplne iné priority, ako sledovať dianie v kluboch. S Lidom som bol v kontakte už od leta. Už vtedy som predpokladal, že ma pracovné povinnosti donútia opustiť Žilinu a presťahovať sa do hlavného mesta, čo sa napokon stalo, aj keď až v januári. Chcel by som vyzdvihnúť ústretovosť vedenia žilinských kobyliek, ktoré pochopilo moju situáciu a nemalo problém pustiť ma. Rovnako aj manažment bratislavského Lida za pohostenie počas vstupných rokovaní.“

 

Ako plánuješ skĺbiť pracovné povinnosti s florbalom?

„Myslím, že s tým problém nebude. Keďže som posledné študentské roky študoval v Trnave, pracoval v Bratislave a trénoval a hrával v Žiline, trojuholník ZA-TT-BA som otočil niekoľkokrát za týždeň. Vďaka bohu za sociálne benefity vtedajšej vlády, stálo ma to „len“ čas. V súčasnosti už síce pracujem fulltime, ale odpadlo mi to nekonečné cestovanie, takže si myslím, že sa mi to podarí skĺbiť.“

 

Už sa ťa to niekto pýtal na tréningu dávnejšie, ale je číslo 97, ktoré máš na drese aj tvoja hmotnosť?

„Bolo to tak. Keď som opätovne prišiel do Žiliny, vážil som toľko. Teraz už váha ukazuje inú hodnotu, avšak stále sa pri tomto čísle mám o čo oprieť, keďže som narodený v roku 1997.“

 

Už dlhodobo pôsobíš v päťke, ktorá má názov 3T. Vedel by si nám objasniť, čo presne tento názov reprezentuje?

„Tento názov sa viaže na moje pôsobenie v turnajovom tíme Trenovec, v rámci ktorého sme spolu s Adriánom Seewaldom, bývalým hráčom AS Trenčín a Andrejom Rumanovským, bývalým hráčom FBC 11 Trnava vytvorili útočnú trojicu. A prečo 3T? Odpoveď je jednoduchá: technika, tvorivosť, tvrdosť.“
 

Mnohí tvrdia, že od hviezdy NHL Austona Matthewsa si na nerozoznanie ako fyzicky, tak aj na ihrisku. Ako vnímaš takéto prirovnania?

„Haha. Už mi pár ľudí povedalo, keď som si nechal dlhšie vlasy a plnofúz, že sa podobám na Matthewsa. Pravdepodobne máme podobne veľké hlavy. Pri veľkosti a tvare hlavy to však asi končí.“



Odoberajte newsletter