Michal Dudovič nazbieral celkom jedenásť kanadských bodov za šesť gólov a päť asistencií a bol podľa očakávania našim najproduktívnejším hráčom. Celkovo obsadil pekné šieste miesto v štatistikách šampionátu. Dôležitejší však bol kolektívny výkon. „S výsledkom a predvedenou hrou nášho tímu nie som spokojný a špecifikoval by som to tak, že môžeme byť radi, že sme obsadili konečné siedme miesto. Ani mne sa nedarilo celkom podľa predstáv, no som rád, že sme sa zachránili v divízií A,“ zhodnotil Michal Dudovič, ktorý mal na Majstrovstvách sveta premiéru v úlohe kapitána reprezentácie. „Bola to veľká zodpovednosť a pre mňa osobne aj nová a obrovská skúsenosť, za ktorú vďačím hlavne trénerovi Koutnému. On mi totiž dal dôveru, aj keď si uvedomujem, že nie všetko bolo vždy úplne ideálne. Potrebujem trochu pauzu od florbalu, pretože som mal náročný program až štyri mesiace prakticky bez prestávky. Počas šampionátu som cítil únavu, ktorá sa prejavila na mojich výkonoch. V najbližšom období sa chystám zrelaxovať a stráviť čas s rodinou a kamarátmi,“ dodal novopečený kapitán.
Hlavný tréner slovenskej juniorky Petr Koutný videl vystúpenia svojich zverencov vo Švédsku nasledovne: „Vedeli sme, že nás čaká veľmi náročná skupina a našou úlohou bolo odviesť kvalitné výkony proti Švédom a Fínom a zvíťaziť nad Dánskom. Skutočnosť však bola iná. S Dánmi sme prehrali, proti Švédom sme nepodali dobrý výkon a proti majstrom sveta Fínom niektorí hráči poslúchli taktické pokyny a splnili, čo sa od nich očakávalo. Prehra s Dánskom mňa osobne veľmi mrzí, no opakoval by som sa, keď by som znovu tvrdil, že hráči neboli disciplinovaní a v niektorých prípadoch zbytočne ustráchaní. Všetko dôležité sa však odohráva v ich hlavách a tam to nebolo celkom v poriadku. V zápase o všetko s Poliakmi bol na ihrisku takmer celý súboj obrovský chaos. Bol to môj najhorší ročník, ktorý som počas svojho pôsobenia pri slovenskej reprezentácií juniorov viedol. Chlapci by si mali uvedomiť prečo boli vybraní do reprezentácie, čo by mali pre to spraviť, aby napredovali hoci od nás dostali plány ako na to.“ Treba však dodať jednu zaujímavosť. Počas predchádzajúcich troch šampionátov malo Slovensko vždy vo svojej základnej skupine dve krajiny, ktoré sa v danom roku umiestnili na prvých dvoch miestach, čiže sme hrali proti majstrom a vicemajstrom sveta.
Tréner Koutný dostal bezprostredne po zápase s Poľskom ponuku, práve zo strany nášho posledného súpera, viesť národný tím poľskej reprezentácie. „Neviem odkiaľ ste túto informáciu získali, no pravdou je, že ku kontaktu s poľskou stranou prišlo. Ja som sa však upísal Slovensku a táto krajina je moja druhá vlasť, čiže odísť neplánujem, no záležať bude aj na vedení Slovenského zväzu florbalu, či dostanem dôveru aj v ďalšom období.“
Na otázku kde hľadať skutočnú príčinu tejto vzniknutej situácie, pretože boj o záchranu nebol našim plánom a či by dnes tréner Koutný vybral iných hráčov, prípadne niečo urobil inak odpovedal: „Okrem dvoch, maximálne troch hráčov, by som vybral totožnú zostavu. Na Slovensku niet z čoho vyberať, aj keď si moji odporcovia, či niektorí kluboví tréneri možno myslia, že je z čoho, no svetový florbal je zatiaľ niekde úplne inde. Na Slovensku by sa mala zmeniť štruktúra mládežníckych súťaží. Taktiež je veľmi potrebná jednotná metodika a spolupráca trénerov nielen na klubovej ale aj reprezentačnej úrovni. Slovenskí tréneri si veľmi neradi nechajú poradiť, čo je na škodu nás všetkých...“
Infarktové zápasy a situácie v nich nepridali nášmu koučovi na pohode a tak nás zaujímalo, čo plánuje robiť v najbližšom období. „Keďže celá moja dovolenka v práci padla za obeť slovenskej reprezentácií, plánujem si dať do poriadku svoje zdravie. Čaká ma operácia a výmena kolenného kĺbu, čiže sa budem musieť dať čoskoro do poriadku.“
