Marušinec: „Je možné, že synovia prevezmú štafetu“

Počas florbalového zápasu Salming Extraligy mužov medzi Hurikánom a Stupavou sme v hľadisku objavili pána s dvomi synmi.

Je ním bývalý reprezentant Slovenska, hráč Hurikánu, rozhodca a funkcionár Slovenského zväzu florbalu Marek Marušinec. Takúto príležitosť sme si nenechali ujsť a položili sme mu zopár otázok.

Marek, chodievate často pozrieť na zápasy Hurikánu?

„Priznám sa, že minulý rok som nebol ani raz, no v súčasnosti budem častejšie v Bratislave, čiže sa prídem pozrieť. Celkom sa teším, aj keď zo súčasného kádra som nehrával so žiadnym hráčom a prakticky vôbec nepoznám takmer polovicu tímu.“

Koľko rokov ste už mimo Bratislavy?

„Čas neúprosne letí, už sú to tri roky.“

Pamätáte si svoj posledný zápas v drese Hurikánu?

„Celkom presne. Bol to semifinálový zápas proti Florku Košice a náš tím prehral a vypadol z ďalších bojov.“

Tričko svojho bývalého tímu ste oprášili v skrini a vytiahli ho na dnešný zápas. Niet tak pochýb komu fandíte. S kým ste najčastejšie v kontakte?

„Sú to skôr chalani, s ktorými sme zakladali tento klub. Rád si pokecám s Adamom Kalčokom, Mišom Streškom. Keď bol v Prahe Marek Kabát tak sme sa občas spolu stretli.“

Neláka vás zahrať si ešte nejaký ten florbalový zápas?

„Priznám sa že nie. Pri športe som síce zostal, ale skôr ho riešim individuálne, aby som skĺbil popri mojej práci aj čas strávený s rodinou. Behávam, cvičím v posilňovni, no kolektívnemu športu s pevne stanovenými časmi tréningov sa nechystám venovať.“

Veľa súčasných fanúšikov florbalu nevie, čím sa v súčasnosti živíte a kde bývate. Chcete im to prezradiť?

„Nie je to nič tajné. Bývam v Prahe už tretí rok. Stále pracujem na pozícií manažmentu logistiky firmy DHL, len som sa zo Slovenska presunul na pracovisko do Čiech.

Ak porovnáte podmienky na Slovensku a v Čechách. Kde sa žije jednoduchšie?

„Ono je to veľmi podobné. Pre mňa je dôležité, že mám okolo seba ľudí, ktorých mám rád a s ktorými sa cítim dobre.“

V Prahe je florbalu viac ako dosť. Chodievate na nejaké zápasy ako divák?

„Nechodievam, no uvažujem, že keď moji chlapci budú trochu starší, začnú sa florbalu venovať. Jáchimko má štyri a Jakub osem rokov. Uvidíme, či prevezmú chlapci štafetu.“

Máte veľké skúsenosti aj ako rozhodca. Neláka vás zobrať opraty zápasu do vlastných rúk?

„Lákalo, ale ako som povedal, pracovné a rodinné povinnosti uprednostňujem pred kolektívnym športom a jeho úskaliami.“

Marekovi a jeho rodinke želáme šťastnú budúcnosť, no tajne dúfame, že nám v Čechách časom vyrastú dvaja florbaloví reprezentanti Slovenska.