ČO ROBIA DNES? Ak chcel hrať na Slovensku florbal, musel založiť v Nitre klub

Pochádza zo susedných Čiech a na Slovensku si rozbehol biznis a taktiež v meste pod Zoborom založil florbalový klub. Do Nitry sa dostal cez ľadový hokej a štúdiom na vysokej škole. Člen Prezídia Slovenského zväzu florbalu Lubomír Klosík je bývalým hráčom, ktorý síce už nemá potrebnú rýchlosť, no strelu a techniku má stále na rozdávanie.

 

Florbal a hokej sú jeho srdcovky

K florbalu sa dostal ešte v Čechách, kde sa tento šport začal rozvíjať podstatne skôr, než na Slovensku. „Moje začiatky sa datujú do roku 1992, keď sme šli s hokejom do Švajčiarska. Tam nám predstavili a nechali nás vyskúšať nový šport a to bol florbal, u nich tomu hovorili unihokej. Vtedy mal brankár ešte hokejku. Keď mám pravdu povedať, tento šport ma okamžite oslovil. Po druhý krát som ho hral asi po pol roku, keď sa začal rozširovať v Čechách do škôl a potom sme ho hrávali aj ako doplnok pri hokeji,“ objasňuje Lubomír Klosík, ktorý to istý čas ťahal paralelne v hokeji aj vo florbale. „Hokej som dlho hrával a to aj popri florbale. Samozrejme skúšal som aj iné športy, ako napríklad hádzanú, futbal či stolný tenis. Šport ma veľmi baví, takže keď bolo možné niečo vyskúšať, rád som sa do toho pustil. Avšak florbal a hokej sú moje srdcovky.“
Športové aktivity spájajú ľudí, či vytvárajú nové kontakty. „Florbal mi dal toho veľa. Čo asi najviac je skutočnosť, že som tu stretol veľa kamarátov, ktorých som vďaka florbalu spoznal a dodnes sa stretávame, alebo si aspoň zavoláme. Ďalšie, čo mi florbal priniesol, sú zážitky z turnajov, vďaka ktorým som trochu spoznal aj svet. Ak by som mal povedať, čo mi tento šport vzal, tak sú to ilúzie...“

 

...a bol na svete klub DFA Nitra

Veľa mladých študentov hľadá svoje uplatnenie v zahraničí. Tak ako Slováci mieria za vzdelaním mimo republiku, mnohí naopak mieria k nám. „Na Slovensko ma priviedol práve hokej a štúdium na vysokej škole, ktoré ma zavialo do Nitry a som za to veľmi rád,“ prízvukuje 40-ročný funkcionár, ktorý pôsobil vo viacerých kluboch, no u nás je spätý s klubom DFA Nitra, ktorý založil spoločne s kamarátom. „Najradšej spomínam na obdobie, kedy som so svojím kamarátom Lukášom Kišom založil klub. Bolo to krásne obdobie. Prišli sme z Čiech a chceli sme hrávať popri škole florbal. Bohužiaľ, hľadali sme neúspešne. Rozhodli sme sa, že zistíme možnosti, kde a ako sa dá hrať. Našli sme stránku zväzu a vytočili číslo a tam sa ozval Miro Hýlek, ktorý nás pozval do Bratislavy, že nám pomôže. Tak som prvýkrát v živote šiel do Bratislavy a stretol sa tam s vtedajším prezidentom Danielom Granecom a už spomínaným Mirom Hýlekom. Obaja boli veľmi ústretoví a poradili nám ako založiť klub. Žiaľ, iná možnosť, keď sme chceli hrať, neexistovala. Cestou späť do Nitry sme sa s Lukášom dohodli, že do toho ideme. Nevedeli sme, do čoho sa púšťame. Papierovo to nebol až tak veľký problém, horšie bolo zohnať priestor, kde by sme to hrávali. Ako dnes si pamätám, keď nám v každej škole povedali, že nám prenájom neposkytnú, že si nenechajú zničiť telocvičňu. Až spolužiak Jožko Soukup cez svoje kontakty zaistil telocvičňu na Párovskom gymnáziu. A teraz už chýbali jedine hokejky, loptičky a to najhlavnejšie, hráči. Hokejky som vtedy nakúpil v Ostrave od Luboše Šimona. Hráčov sme zháňali medzi spolužiakmi a zároveň sme vyvesili na vysokej škole letáky. Na prvom tréningu nás bolo po skromne. Stále sa to rozširovalo a prihlásili sme sa na nasledujúcu sezónu do extraligy, no vtedy to bola jedná liga. Dano a Miro nás prehovorili, nech to skúsime a za to im ďakujem. Našťastie sa nám začalo dariť i v rezervovaní prenájmu telocviční a počas dvoch mesiacov sme mali nábory mládeže. Prvú telocvičňu pre mládež sme mali na ZŠ Krčméryho, kde nám veľmi pomohla pani riaditeľka Kováčiková. Tu začínali aj niektorí hráči, ktorí to dotiahli až do reprezentácie, ako napríklad Romana Janegová, Marek Dida, Feri Šiška a ďalší. Vtedy nás prekvapil veľký záujem o florbal a od vtedy sme začali florbalom žiť doslova od rána do večera a občas sme to prekladali školou...,“ spomína Klosík.

 

Stal sa súčasťou zväzu

S pribúdajúcim vekom prišlo aj množstvo skúseností. Napokon sa Lubomír Klosík stal členom Prezídia Slovenského zväzu florbalu. „Do prezídia som bol zvolený a mojou prioritou bol rozvoj mládeže a posunutie reprezentácie tam, kam patrí. Keď som nastupoval, hráči si platili účasť na zrazoch. To sa nám postupne podarilo posunúť ďalej, aby hráči mali čo najlepší servis a mohli sa sústrediť len na hru. I keď je stále čo zlepšovať verím, že sa nám podaril dobrý pokrok,“ uzavrel človek, ktorý je neustále rozlietaný aj preto, že podniká v oblasti predaja športových pomôcok.



Odoberajte newsletter