FLORBALOVÍ SÚRODENCI: Sestry Dobrodejové sa v extralige rozdelili, no ďalej sa navzájom podporujú

Sestry Lenka (22) a Veronika (24) Dobrodejové tvorili na palubovke v Pruskom na pohľad nerozdeliteľnú dvojicu. To sa však zmenilo pred sezónou 2020/2021, keď sa mladšia z nich vybrala na skusy do konkurenčnej Nemšovej. Na ihrisku sú teda rivalky, ale v súkromí si stále veľmi rozumejú a navzájom sa podporujú.

Kedy a kde ste začínali s florbalom?
Veronika: „Obidve sme v podstate začínali na základnej škole v Mikušovciach florbalovým krúžkom, a postupne sme začali chodievať aj na školské turnaje, kde má neskôr oslovil tréner Pruského Vlado Gábor.“
Lenka: „S florbalom som začala ako desaťročná na základnej škole v Mikušovciach.“

Kto bol vašim prvým trénerom?
V: „Profesionálnym? To bol určite Vlado Gábor, ale ako prvý bol učiteľ telesnej výchovy Vlado Žalúdek.“
L: „Ku florbalu ma priviedol učiteľ telesnej výchovy Vladimír Žalúdek. Keď mi raz začal rozprávať o florbale, tento šport ma hneď zaujal. Neskôr som sa zúčastnila aj na prvej školskej súťaži, kde sa ma tréner Pruského Vladimír Gábor spýtal, či by som chcela chodiť do Pruského na tréningy. Neváhala som a na ďalší deň som už bola súčasťou Pruského. Takto sa začala moja cesta florbalom.“

Začali ste naraz alebo zvlášť?
V: „Začali sme spolu, ale ja som v Pruskom začal hrávať o dva roky skôr.“
L: „Sestra, keďže je staršia, začala o dva roky skôr.“

Keď ste hrali spolu, vnímali ste to nejako špecificky? V závere októbra ste mali hrať proti sebe, tešili ste sa na to alebo skôr nie?
V: „Vnímali sme to tak, že ako dvojica sme boli veľmi silné, na druhej strane, boli sme na seba veľmi zlé, keď sa nám nedarilo. Sme veľmi podobne typy, ba až rovnaké, takže, vnímali sme sa navzájom veľmi silno. A čo sa týka zápasu, tešila som sa, aj netešila. Skôr som rada, že sa to neodohralo.“
L: „My si so sestrou veľmi rozumieme, aj keď sme hrali spolu v jednej päťke, buď to bolo tak, že sme sa len chválili a dávali góly alebo opačne, len na sme na seba vrieskali a vyčítali jedna druhej každú chybu, ktorú spravila. Keď som začala hrať v Nemšovej, tak na tento zápas som sa veľmi tešila. Zahrať si konečne proti sestre, iné emócie a nasadenie.“

Ktorá z vás tento rok získa titul?
V: „Obidve!“
L: „Ak nebudeme spolu hrať v jednom tíme, tak si myslím, že ja!“

V čom sa na palubovke podobáte a naopak, čo vás rozlišuje?
V: „Obidve mame dobrú strelu a dobrý prehľad v hre. Ja som skôr hráč, ktorý hrá viac na seba a viac špekulujem ako sestra. Tá vždy dopraje prihrávku.“
L: „Podobáme sa určite v tom, že sme veľmi výbušné typy. Ak sa nám nedarí, tak emócie nás vždy vedia rozhodiť v zápase. Ale asi nič náš nerozlišuje.“

Čo si najviac ceníte jedna na druhej?
V: „Cením si hlavne to, že aj keď hráme v kluboch, ktoré sú najväčšími rivalmi, aj tak sa povzbudzujeme a po zápase si vždy povieme, čo ktorá urobila dobre a zle. A samozrejme, so ‚ségrou‘ je vždy extrémna sranda.“
L: „Na sestre si určite cením jej podporu, napriek tomu, že hráme za rozdielne tímy.“

Na čom by mala podľa teba sestra najviac zapracovať?
V: „Asi na presnosti strely - to máme dosť podobne - ale inak je veľmi kvalitný hráč.“
L: „Myslím si, že k úplnej kvalite jej chýba len presnosť strely.“

Je florbal u vás doma témou číslo jedna?
V: „Samozrejme, otec hlavne rozoberá každý jeden zápas a stále sa nevie zmieriť s tým, že nie sme v jednom klube. Avšak každej z nás fandí a povzbudzuje nás, tak ako my dve navzájom. “
L: „My sme taká športovo založená rodina a stále dookola sa u nás rieši buď florbal, hokej alebo futbal.“

Sledujete navzájom svoje zápasy a odovzdávate si postrehy, čo by sa dalo urobiť inak?
V: „Vždy keď som mohla, a sestra tak isto, sme sedeli jedna druhej na tribúne a držali si palce. Po zápase sme sa čakali a vždy prebehla debata, ‚ako sa ti hralo, aké máš pocity‘ a čo všetko bolo dobré alebo naopak, čo treba zlepšiť.“
L: „Áno, určite. Ak nehráme v tom istom čase, vždy prídem sestru pozrieť. Po zápase jej poviem, aká spravila chyby a je už na nej, či sa z nich poučí. Samozrejme, častejšie ju len chválim.“

Kto je vašim florbalovým vzorom?
V: „Jednoznačne moja sestra! A okrem nej nemám žiadny florbalový vzor, skôr si beriem od každého športovca niečo iné. A samozrejme, v Pruskom je mojím vzorom Martina Mikulčíková.“
L: „Pre mňa je florbalovým vzorom každý, kto ide za svojím cieľom za každých okolností, no nestráca popri športe ten zdravý nadhľad. Veď to predsa všetko robíme pre radosť a dobrý pocit.“