FLORBALOVÍ SÚRODENCI: Zatiaľ čo staršia si v pohodlí domova pozrie film, mladšia vyrazí do mesta za zábavou

Hrávajú za Slovesnkú Ľupču v prvej lige žien, hoci vekom ešte dospelé nie sú. Ich snom je postúpiť so svojim klubom do extraligy a pôsobiť v reprezentačnom drese Slovenska. Sestry Nina a Ivana Žilové majú medzi sebou silné puto a jedna tú druhú podporuje. Zatiaľ čo staršia Ninka si rada posedí doma pri knižke či dobrom filme, mladšia Ivka má občas túlavé topánky...

Ako a kedy ste začínali s florbalom?

Nina: „S florbalom som začínala v piatom ročníku na základnej škole, kde som súčasne hrávala taktiež aj futbal. Neskôr som Ivku prehovorila, aby vyskúšala florbal tiež a ostali sme pri ňom až doteraz.“
Ivana: „Ja som začínala v piatej triedene na základnej škole. K florbalu ma priviedla Ninka, ktorá ho už v tom čase hrávala za školu.“

Ste si navzájom oporou vo florbalovom dianí?

N: „Určite áno. V normálnom živote máme medzi sebou veľmi silné puto, ktoré spoločný šport ďalej utužuje. Vždy ma Ivka dokáže podporiť a hlavne v ťažkých situáciách, kedy potrebujem vydať zo seba to najlepšie. Stačí nám iba letmý pohľad a vieme, že sme v tom spolu a zvládneme to.“
I: „Samozrejme, že sme. Na ihrisku je mi Ninka asi najväčšou oporou, pretože nie je medzi nami len vzťah ako medzi spoluhráčkami, ale aj sestrami. Viem, že sa jej môžem vyrozprávať, keď sa mi nedarí v bráne a snaží sa ma podporiť a tiež to platí aj naopak.“

Jedna z vás drží hokejku a druhá je v bránke. Prečo ste sa rozhodli pre tieto pozície?

N: „Pri mojich začiatkoch s florbalom som bola v bráne, ale veľmi mi to tam nešlo a tak mi pani učiteľka dala do ruky hokejku. Ivka to mala presne naopak a v bránke je dodnes.“
I: „Tiež som začínala s hokejkou v ruke, no na škole sme nemali brankárku, ktorá by mohla ísť chytať na turnaj a tak ma pani učiteľka Murčová skúsila dať do bránky. Uchvátilo ma to na toľko, že som začala chodiť do nášho klubu a vzala som so sebou aj Ninku.“

Je medzi vami zdravá športová rivalita?

N: „Myslím si, že rivalita je u všetkých súrodencov. Keď sa mi nechce a vidím Ivku ako si ide napríklad zacvičiť, nedokážem ostať len tak sedieť a nič nerobiť. Takto to vyzerá aj na florbalovom poli. Ivka sa snaží vydať zo seba maximum a to aj mňa poženie k lepšiemu výkonu.“
I: „Myslím si, že áno. Najmä v tomto období, keď sa obidve snažíme cvičiť doma, ma vie Ninka neúmyselne namotivovať, keď sa mi nechce hýbať a vidím, že robí niečo ona, tak musím aj ja a verím, že to je tak aj naopak.“

Nikto nie je úplne rovnaký a taktiež ani vy dve. V čom sa podľa vás florbalovo, ale aj v živote odlišujete?

N: „Okrem toho, že ja mám hokejku a Ivuš brankársku výstroj sa líšime vo veľmi málo veciach. Avšak nejaké rozdiely sa určite nájdu, ako napríklad keď ja som v piatok večer unavená a ostanem doma pozerať film a Ivka ide do mesta sa zabávať.“
I: „Na túto otázku sa ťažko hľadá odpoveď, keďže každá máme úplne inú pozíciu na ihrisku, no oproti mojej sestre mám viac dní, kedy sa mi nechce, ale stále sa snažím dať zo seba maximum. Čo sa týka života, snažím sa ho viac užiť ako sestra. Najradšej by som bola stále vonku s kamarátmi a Ninka zas naopak, tiež trávi veľa času s kamarátmi, ale rada si prečíta i knihu, pozrie dobrý film, či sa učí.“

Čo pre vás florbal znamená?

N: „Je mojim celým životom. Spoznala som tam najlepších kamarátov a aj ak mám zlý deň, vždy mi tréning zlepší náladu. Avšak v tejto situácii, kedy mi florbal veľmi chýba, mi naň ostávajú iba pekné spomienky.“
I: „Florbal pre mňa znamená neskutočne veľa. Keď som na ihrisku zabudnem na všetky problémy a potom odchádzam s čistou hlavou. Vďaka nemu som spoznala veľmi veľa úžasných ľudí a dal mi nezabudnuteľné zážitky, na ktoré stále spomínam s úsmevom na tvári.“

Máte nejaký športový sen, či cieľ?

N: „Myslím si, že týmto môžem hovoriť za celý náš klub, keď poviem, že by sme sa chceli prepracovať až do ženskej extraligy. Ale vieme, že cesta bude ešte náročná. Budúci rok by som chcela ísť na vysokú školu do Čiech. A tak momentálne hlavným cieľom bude udržanie si florbalu v mojom živote.“
I: „Môj tímový cieľ je určite postúpiť do extraligy žien, no to je ešte ďaleká budúcnosť. A medzi moje osobné ciele zaraďujem okrem iného prebojovať sa do slovenskej reprezentácie junioriek a neskôr i žien.“

Prehry patria k životu. Ktorá z vás vie rýchlejšie stráviť neúspech a čo vám k tomu pomáha?

N: „Podľa mňa som to práve ja, ktorá sa dokáže s prehrou vyrovnať rýchlejšie. Snažím sa poučiť sa z chýb, ktoré robím a nebrať si to až tak k srdcu ak prehrávame, pretože vždy sa dá skóre otočiť. Ivka si naopak berie veci niekedy až príliš osobne, keďže je brankárka.“
I: „Myslím si, že Ninka ako hráčka sa s prehrou vyrovnáva ľahšie, pretože ja si každý gól beriem na svoju zodpovednosť, čo je niekedy zlé. Pri zápase sú moje emócie veľmi silné a niekedy to skončí pri plači, no potom sa hneď cítim lepšie, čo ovplyvní aj môj výkon.“

Rodičia to s vami asi nemajú doma jednoduché. Ako vás podporujú vo florbale?

N: „Už neraz sa stalo, ako sme s Ivkou hrali doma florbal a čo to sme rozbili. Neraz si to odniesla aj lampa. Mamina mala s nami vždy strpenie a maximálne nás zahriakla, aby sme nič nerozbili. Vozí nás na zápasy a je nám veľkou oporou. Vždy keď sa jej dá, tak sa na nás chodí pozerať. Keď vidíme, ako je na tribúne a teší sa z gólov, vždy nám to dodá ešte väčšiu chuť hrať.“
I: „Mamina nás podporuje najviac ako sa dá. Vozí nás na tréningy a každý zápas nás podporuje z tribúny. Za všetko, čo pre nás robí ju obdivujeme a ďakujeme.“

Čo si jedna na tej druhej najviac váži a čo naopak nemá rada?

N: „Od malička sme vyrastali ako dvojičky a to sa odzrkadlilo aj na našom vzťahu. Na Ivke si veľmi vážim, že je ku mne úprimná a aj ak sa mi tá pravda nebude páčiť, s radosťou mi ju povie. V ťažkých chvíľach sa viem na ňu spoľahnúť a ak mám zlú náladu, vždy mi ju zlepší. Naopak sa stále hnevá na to, aká vie byť neskutočne tvrdohlavá a neporiadna.“
I: „Na sestre si vážim, že mi nikdy nepovie nie a snaží sa mi pomôcť, či už so školou, florbalom alebo s čímkoľvek iným. Naopak na Ninke mi prekáža, že sa zdravo stravuje a že si so mnou občas nedopraje pizzu alebo McDonald´s...“