FLORBALOVÍ TRÉNERI: Kouč, ktorý žije svojim poslaním a dnes mu to väčšina opätuje!

Nemal jednoduchý život a všetko si musel poctivo vydrieť a zaslúžiť. Vyrastal bez podpory rodičov v detskom domove, no stal sa z neho férový chlapík s prirodzenou autoritou. Hoci vie byť nekompromisný, v jeho vnútri sa skrýva dobré srdce, čo sa prejaví vždy v pravý čas. Florbalový tréner Petr Koutný sa z hádzanej presunul k florbalu a ten ho zaviedol aj na Slovensko. Stal sa koučom slovenských reprezentačných výberov juniorov a mužov. S našou krajinou je úzko spätý a má na Slovensku rodinu.

Po hádzanej prišli florbalové Vítkovice

Aktívne hrával hádzanú a po skončení kariéry sa dal na trénerskú dráhu. „Trénoval som mužov, juniorov, ženy, dorastenky a dokonca aj reprezentáciu junioriek. Jedného dňa za mnou prišli dve osoby. Prvý bol človek z Vítkovíc a druhý z klubu Pepino Ostrava. Dostal som teda rovno dve ponuky trénovať florbal. Po dlhom premýšľaní som sa napokon rozhodol, že to skúsim vo Vítkoviciach, pretože Pepino bolo v tom čase veľmi kvalitným klubom. Trénoval som súčasne hádzanú aj florbal. Tréningy mali hneď po sebe a tak som to stíhal,“ začal svoje spomínanie český tréner Petr Koutný a dodal: „Vo florbale som mal výborné podmienky, no hlavne výborný kolektív na čele s takými klenotmi tohto športu ako boli Daniel Folta či Michal Rohel a mnohí iní. Taktiež tam bol Radek Mrázek a ja som sa postupne začal učiť a porozumieť florbalu. Chcel som sa tomu venovať naplno a tak som v hádzanej skončil.“

Pozeral na športovcov komplexne

Mnohí športovci, ktorí boli vo svojom obore špičkovými hráčmi nie sú vždy aj kvalitnými a úspešnými trénermi. Svoju definíciu má aj bývalý kouč slovenskej reprezentácie: „Nie je dôležité, či som aktívne florbal hrával, alebo vyštudoval FTVŠ. Jedinou podstatnou záležitosťou je, či sa moji zverenci zlepšujú v športe ale aj v osobnom živote. Musel som byť dobrým psychológom a to je veľmi dôležitý prvok. Taktiež prirodzená autorita, ktorú som ja získal v živote bez rodičov v detskom domove. Veľmi dôležitý je aj individuálny prístup ku každému zverencovi. Vždy som dbal na súdržnosť celého kolektívu. Pomáhal som hráčkam a hráčom rozvinúť ich charakterové vlastnosti, ktoré by mohli byť raz jednou z podmienok ich úspechu aj v osobnom živote. Skutočnosť, že som to asi robil dobre sa mi potvrdzuje v súčasnosti, keď som vážne ochorel. Ľudia nezabudli a veľmi ma podporujú, čo mi dáva neskutočnú silu.“

„Bombarďák“, ktorý trénoval aj ženy

V pozícii trénera sa Koutný venoval aj ženským družstvám, no ako sám tvrdí, koučom, ktorí dlhodobo zvládajú ženské kolektívy, by osobne odovzdal vyznamenanie. „Ženy som viedol v hádzanej. Aj reprezentáciu junioriek vtedajšieho Československa. Verte mi, že je to veľmi náročná práca. Musíte byť hlavne neuveriteľne dobrým psychológom. Musíte rešpektovať ženy také, aké sú a brať ich úplne inak než mužov. Ženy sú náchylnejšie na emocionálne výkyvy a je potrebné získať si ich dôveru. Je potrebné na pravidelnej úrovni zdvíhať ich sebavedomie. Pred každým koučom, ktorý trénuje ženy snímam klobúk a za ich prácu by som im odovzdal vyznamenanie,“ uznanlivo konštatuje skúsený tréner.
Príhodu o „bombarďákovi“ pozná mnoho florbalistov, ktorí sa tomuto chlapovi dostali pod ruky. „Niekedy sa musíte aj zasmiať a navodiť dobrú náladu a keď ma na tréningu nahnevali, alebo skúšali na mňa, že im niečo nejde alebo to nevedia, tak som vždy spustil, že keď som bol mladý prezývali ma „bombarďák“, tak nech si dávajú na mňa pozor...,“ hovorí s úsmevom.

Čo nevyšlo v Čechách sa podarilo na Slovensku!

Neúspešný pokus vo výberovom konaní v Čechách, znamenal odhodlanie uspieť pri kormidle reprezentácie juniorov na Slovensku. „Vo výberovom konaní na trénera reprezentácie juniorov Čiech sme vo finále s kolegom Honzou Paterom neuspeli. Na to mi zatelefonoval Peter Vrba, či by som nemal záujem zúčastniť sa podobného výberu na Slovensku. Vyskúšal som a ono to vyšlo. Petrovi za to veľmi ďakujem. Začiatky však boli veľmi náročné. Odvíjali sa od daných podmienok. Časté uvoľňovanie z práce, čerpanie dovolenky, cestovanie po Slovensku, zaberali veľa času a boli aj únavné. Napokon sme spoločnými silami vybrali družstvo, ktoré dobre reprezentovalo Slovensko na MS ale aj na rôznych turnajoch, ktorých sme sa v rámci prípravy zúčastnili. Mal som výborný realizačný tím a spolu s Petrom Vrbom, Marekom Onderkom a Marošom Migom sme urobili kus práce. Na toto obdobie veľmi rád spomínam. Juniorku sme dostali na takú úroveň, že sme mohli hrať vyrovnanú partiu so súpermi v skupine na šampionáte,“ spomína Koutný a k prechodu do mužského áčka dopĺňa: „Raz sme mali sústredenie v Radoli a muži sa pripravovali na MS v Göteborgu. Vypadol im v Trenčíne súper na prípravný zápas a tak sme sa s juniorkou vybrali robiť sparinga. Na prekvapenie všetkých prítomných sme mužov zdolali a tréner Miro Sága si do výberu vybral talentovaných juniorov a mňa vzal na šampionát ako asistenta. Tak začala moja práca pri mužoch.“
Čo sa českému koučovi nesplnilo vo svojej krajine, našiel na Slovensku. „Viesť reprezentáciu bola pre mňa veľká pocta. Všetci zainteresovaní sme urobili maximum. Začiatky boli kruté, no všetci sme mali veľkú motiváciu pozdvihnúť Slovensko vyššie. Do akej miery sa nám to podarilo musí férovo zhodnotiť vedenie Slovenského zväzu florbalu, kde sa nachádzajú hodnotiace správy. Všetci, ktorými som sa obklopil pracovali prakticky na dobrovoľnej báze. Boli sme si vedomí, že je potrebné pre hráčov vytvoriť lepšie podmienky. Bolo to množstvo práce od pravidelného uvoľňovania sa z práce, či zo školy, prestupy mnohých do lepších klubov v zahraničí, rôzne sústredenia a účasti na kvalitných turnajoch. Do družstva mužov sme časom úspešne zapracovali množstvo mladých hráčov a s nimi som mal asi pokračovať, pretože už boli zvyknutí na mňa a náročnú prácu. Chlapci sú skromní, pracovití a obetaví aj s ich rodičmi, za čo im všetkým patrí moje poďakovanie.“

Bojuje tak ako mu je vlastné!

Na Slovensku sa cíti doma, pretože je s ním spätý nielen po športovej stránke. „Ku Slovensku mám veľký vzťah a som jeden z tých, čo nebol šťastný pri rozdelení Československa. Máme u vás rodinku. Jednoducho milujem Slovensko aj keď sa tam v súčasnosti, tak ako aj u nás dejú zvláštne veci...“
Je známy tým, že nielen na lavičke počas zápasov, ale celkovo aj na tréningoch je búrlivák a prísny kouč. Robil by dnes niečo inak? „Človek sa učí celý život a taktiež aj ja by som niečo spravil dnes trochu inak, ale ako človek by som sa určite nemenil. Ako tréner zo svojimi metódami taktiež nie, ale viem jedno, že by som mal čoraz väčšie problémy s dnešnou mládežou,“ vraví „Bombarďák, ktorý sa po ukončení práce pri našej reprezentácii Slovákom trochu stratil z očí. „Akési podľa mňa predčasné ukončenie môjho pôsobenia pri reprezentácii bolo pre mňa veľmi smutným obdobím. Bol som totiž presvedčený aj s realizačným tímom, že sme mali ešte zostať na jedno obdobie, pretože by hráči, ktorý prešli našimi rukami dozreli. Všetko pracovalo pre spoločný úspech, no chcelo to samozrejme čas... Bolo to podľa mňa nefér ale bez športu som dlho nebol, pretože ma oslovilo veľa klubov, čo chcú aby som pracoval ďalej. Žiaľ, ochorel som ťažkou chorobou, s ktorou bojujem dodnes, ale mám okolo seba veľa bývalých zverencov a zverenkýň, no hlavne moju rodinu, ktorá ma v tomto náročnom období podporuje a všetkým za to ďakujem,“ dodal na záver Petr Koutný, ktorému želáme skoré uzdravenie a nech ešte popreháňa mnohých nádejných florbalistov!