FLORBALOVÍ TRÉNERI: Takého zanietenca pre dievčenský florbal nájdeme len ťažko, Nemšová to šťastie má!

Pre dievčenský a ženský florbal spravil Peter Tydlačka veľmi veľa a jeho meno, či názov klubu Nemšovej, si už pamätajú aj mnohí tréneri v Čechách, ale aj vo Švédsku či Švajčiarsku, pretože už neraz ich zdolal na klubovej úrovni v mládežníckych podujatiach. Je od začiatku rozvoja florbalu aktívny a zúčastnil sa všetkých sezón najvyššej celoštátnej súťaže žien – extraligy. Vychoval množstvo slovenských reprezentantiek a napriek tomu, že roky mu postupne pribúdajú, neplánuje v prípade, že mu to zdravie dovolí, tak skoro s florbalom „seknúť“.

Napíše raz knihu?

Nemšovský šéf klubu a kouč zároveň, má toho za osemnásť rokov mnoho a tak je aj úvod trochu špecifický. „Na začiatok rozhovoru by som chcel pozdraviť všetkých priateľov, kamarátov, známych, čo ma poznajú a majú radi florbal a šport. V skratke sa pokúsim zhrnúť mojich osemnásť rokov pôsobenia pri florbale do skráteného rozprávania. Je to už skôr úvaha na vydanie knižnej edície, ale posnažím sa poskytnúť požadované informácie,“ začal svoje rozprávanie Peter Tydlačka a veselo pokračoval: „V roku 2003 v rámci pohraničnej spolupráce základných škôl nás oslovil pán Vašíček z Čiech, ktorý nám doniesol desať hokejok a tri loptičky. Projekt sa konal v telocvični v Hornom Sŕní, ktorého sa zúčastnili ZŠ Nemšová, H.Sŕnie a Pruské. Za Nemšovú bola prítomná pani učiteľka Galanská. Medzi školami nasledovala cezhraničná spolupráca – Slavičín, Brumov, V. Klobouky a Horní Lideč. Hrali sa školské turnaje. My rodičia sme pomáhali s dopravou. Od začiatku som pomáhal s tréningami florbalu, nakoľko pani učiteľka bola zaneprázdnená inými športovými aktivitami. V roku 2004 spomínaná učiteľka zmenila zamestnanie a tak som zostal sám. Začínalo deväť dievčat a tieto ma so slzami v očiach poprosili aby sme ďalej hrali a my sme ten vláčik riadne naštartovali a vezieme sa ďalej!“

S dievčatami „valcuje“ čo sa dá!

Športom žije prakticky od mladosti. „Deti a šport ma bavia od malička. Od pätnástich rokov som bol pioniersky vedúci. Na schôdzkach sme mali rozdelené deti a ja som mal dievčatá, pokračoval som v tom i na vojenskej základnej službe v Sokolove. Potom prišli vlastné deti a florbal,“ spomína úspešný, no hlavne trpezlivo vytrvalý tréner. „V roku 2005 s kamarátmi, rodičmi, s Miškom a Jožkom, sme založili klub a po nekonečných telefonátoch od pána Hýleka sme vstúpili do Slovenského zväzu florbalu. Predchádzalo tomu veľa turnajov na základných školách. V spolupráci s pánom Vašíčkom som založil aj Karpatskú Interligu žien a neskôr i dievčat. Už tu bol môj prvý náznak koncepcie. Aby mohli deti hrať a nasledovať K.I.D., sme odohrali po tri ročníky za účasti Slavičína, V. Kloboukov, Nového Targu, Ludzmieru, Nemšovej a Pruského. Musel som v roku 2004 niečo vymyslieť, lebo na Slovensku ešte neboli súťaže a skôr pre dievčatá. V ďalších rokoch sa postupne začali otvárať súťaže a K.I.D. sme dali zbohom... Za to obdobie sa mi dostatočne podarilo naštartovať základňu dievčat. História klubu je bohatá, máme 23 titulov prekticky vo všetkých vekových kategóriách dievčat a žien. V medzinárodných turnajoch Prague Games sme pri 12-ročnom účinkovaní získali celkom pätnásť medailí – 4 zlaté, 7 strieborných a 4 bronzové. Z celkových ocenení 166 pódiových umiestnení má Nemšová 77 prvých miest, 59 druhých miest a 30 tretích miest. Do budúcnosti má klub stanovenú koncepciu práce, ktorá spočíva od rozvoja družstiev a to od škôlkarok po ženy, čo predstavuje osem vekových kategórii,“ podrobne vysvetľuje hrdý funkcionár a kouč NTS.

Zdravo „pobláznil“ aj dcéry Petru a Gabiku

Niet pochýb, že Nemšová sa postupne stala baštou dievčenského florbalu na Slovensku, no neverili by ste, začínali aj prácou s chlapcami. „Zo začiatku sme mali dievčatá aj chlapcov. Ja som mal na starosť dievčatá a podpredseda klubu mal chlapcov. Chalani boli dobrí a odišli do Trenčína po našej základnej výchove. V Nemšovej bol v tom čase veľmi silný futbal a to spôsobilo, že chlapci mali futbal a dievčatá florbal. Netreba zabudnúť, že malá Nemšová vychovala futbalových reprezentantov Slovenska ako je Martin Fabuš či Peter Ďuriš. Môžem povedať, že je veľmi ťažké naraz pracovať s dievčatami, aj s chlapcami,“ hovorí Tydlačka.
Do florbalu správnym spôsobom „pobláznil“ aj svoje dve dcéry. „Som veľmi rád, že pri zrode florbalu v Nemšovej začínali a stále pracujú, obe dcéry. Boli v mládežníckych výberoch Slovenska pod vedením trénera Miroslava Hýleka a získali pre Nemšovú tituly majstra Slovenska v ženskej extralige, vyhrali prvú ligu žien a Majstrovstvá Slovenska junioriek a starších žiačok. Priorita pre otca je vždy dať svojim deťom adekvátne vzdelanie. Staršia Petra má stavebnú priemyslovku a už pracuje. Mladšia Gabika má vysokú pedagogickú školu so zameraním na matematiku a fyziku. Pre ženy je šport špecifický oproti mužom. My sme to v Nemšovej vždy brali ako koníček a preto je to stále amatérsky šport, uvidíme, akým smerom sa budeme uberať do budúcna... Čo sa týka trénovania vlastných detí, je to vždy špecifické. Vždy si treba nájsť spôsob komunikácie. V rodine vždy bola hlavná téma florbal a stále aj je. Som nesmierne rád, že ma v živote postretla radosť, ktorými sú manželka Gabika a dcéry Peťa a Gabi. Nebyť mojej manželky, Nemšová by nedosiahla to, čo má teraz!“

Má podporu rodiny, čo ho motivuje

Množstvo trénerov či funkcionárov ani zďaleka nevydržalo tak dlho ťahať svoju „loď“ často krát v náročných podmienkach. Kde berie Peter toľko motivácie? „Som posledný mohykán, čo koučuje aktívne v extralige žien na Slovensku .Za šestnásť ročníkov tejto súťaže a päť ročníkov účasti v prvej lige Nemšová odohrala 336 a 70 zápasov. To je spolu 406 súťažných duelov. Ja som z tohto počtu stretnutí ani raz nechýbal na lavičke Nemšovej. Spolu s mládežníckymi družstvami je to cez 1000 duelov, bez červenej karty. Veľmi pekne ďakujem všetkým. Pre florbal som obetoval veľa, som nesmierne rád, že mi to rodina toleruje a ma podporuje. V Nemšovej je hierarchia taká, že sa radujeme z každého gólu či víťazstva. To nás nesmierne posúva ďalej ale naučili sme sa aj prehrávať. A moja motivácia do budúcnosti? Len pán Boh vie, čo bude ďalej, Potrebujeme hlavne zdravie. Mám pripravenú víziu do ďalších rokov a na tom pomaly pracujem, všetko sa včas dozviete...“

Aj deň, ktorý by mal 48 hodín by mu nestačil...

Vo svojom klube vychoval množstvo skvelých hráčok, mnohé odišli aj do iných klubov a veľa z nich pôsobí v slovenských reprezentačných výberoch. „V Nemšovej prechádzajú florbalom dievčence už od malička a to v škôlkarskom veku a pokračujú ďalej a ďalej. Našou koncepciou je ich čo najlepšie športovo vychovať a pripraviť do výberov a reprezentácie Slovenska. Za 16 rokov bolo cez dvesto hráčok z Nemšovej vo výberoch. Trénera vždy poteší, keď vidí svoju zverenkyňu na palubovke i keď samotné reprezentantky to tak nevnímajú, pre nás je to potešenie na duši,“ vraví hrdo 55-ročný chlap, plný energie, ktorý popri florbale stíha ešte aj nejaké koníčky. „Keby mal deň 48 hodín, pre mňa je to málo. Mám na starosti všetky vekové kategórie Nemšovej, k tomu región západ dievčat, celkový chod klubu v Nemšovej, ďalej manželku, dve dcéry a teraz aj dvoch zaťov, vnučku a vnuka. Mám rád šport a pokiaľ mi to čas dovolí a niekedy musím, sledujem lyžovanie, volejbal, basketbal, florbal, hádzanú, tenis, golf, biatlon, hokej, vodné športy, motorizmus a cyklistiku. Rád mám deti, prírodu a mojim najväčším relaxom je hubárčenie. Už teraz sa teším na sezónu. Na záver sa chcem srdečne poďakovať Pavlovi Chmelinovaí, ktorý nám na začiatku pomohol naštartovať klub v Nemšovej, mestu Nemšová, rodičom našich členov, funkcionárom, zanietencom, kamarátom. Som toho názoru, že kto nemá rád deti, nemôže s nimi pracovať,“ uzavrel Tydlačka.