Ako s odstupom času hodnotíte účasť vašich zverencov na Majstrovstvách sveta?
„Tento tím sme skladali z viac ako sto zverencov rôznych klubov z celého Slovenska. Výsledkom bol výber dvadsiatich z nich, ktorí reprezentovali Slovensko na šampionáte. Družstvo sme skladali ako tím, čiže niektoré talenty sa do tohto celku jednoducho nedostali. Pre mňa je totiž komplexné zloženie kolektívu na prvom mieste pred individuálnymi kvalitami jednotlivcov, ktorých je často krát veľký problém prispôsobiť potrebám kolektívu.“
Existuje niečo, čo by ste dnes spravili inak?
„Celkom určite je čo zlepšovať, no dovolím si tvrdiť, že som maximálne spokojný a dosiahnuté výsledky hovoria za všetko. Zlepšovať sa dá stále, no taktické myslenie hráčov sa nedá zmeniť počas jedného zápasu. Keď sa začne slovenský florbal zlepšovať a dobiehať ostatných materiálnym vybavením, či kvalitnejšou domácou súťažou, nevidím problém v rýchlejšom napredovaní slovenského florbalu.“
Myslíte si, že slovenská liga bude kvalitnejšia, keď z nej budú mladíci odchádzať do zahraničia?
„Kvalita musí rásť najmä po metodickej stránke. Ak budú kluboví tréneri usmernení zväzom a budú aktívne spolupracovať s reprezentačnými trénermi a zapájať prvky do svojich tréningov, nevidím problém v rozvoji kvality súťaží. V Čechách niečo podobné existuje.“
Po tesnej prehre s Fínmi a v druhej časti zápasu s Lotyšskom dostali prednosť zloženia formácií podľa klubovej príslušnosti, prečo?
„V súboji s Lotyšmi sme to stiahli na dve päťky. Pracovali sme na celku, no toto zloženie mi vyplynulo z vývoja hry. Partia bola zložená prevažne z troch tímov, Košice, Žilina a Stupava, no zaraďovali sme aj chlapcov, ktorí nehrajú Extraligu ako Miške, či Dudovič. Chýba nám však priama konfrontácia so špičkovými reprezentáciami. Presne tak ako povedal fínsky tréner Heikki Luukkonen, že o nás nič nevie, lebo sme nehrali oficiálny zápas od predchádzajúceho šampionátu, ja rovnako veľa neviem o fínskom tíme.“
Ako teda dosiahnuť konfrontáciu s Fínmi, Švédmi, Švajčiarmi?
„Ono to začína už pri rozhodcoch. Na zápasy slovenského tímu sa nasadzujú slabší, menej skúsení rozhodcovia, čo sme mali možnosť vidieť aj na súčasnom šampionáte. To sa občas prejaví zvláštnymi rozhodnutiami počas zápasov. Všetko chce však čas a práve kvalitné výkony chlapcov prebúdzajú záujem nielen médií ale aj skautov, trénerov, či jednotlivých federácií. Tu je cesta ako zaujať.“
S akými pocitmi ste sa vrátili domov?
„Dvojročná práca bola veľmi náročná nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Som hrdý na svoje družstvo, ktoré svoje určité herné nedostatky nahradilo úžasnou bojovnosťou a nasadením. Dali do hry srdiečko, čo si nesmierne vážim.“
Ak by ste dostali ponuku Slovenského zväzu florbalu pre ďalšie dvojročné obdobie, prijali by ste ju?
„Zatiaľ som nedostal žiadnu ponuku zo strany zväzu. Všetko závisí od môjho zdravotného stavu, usporiadania si klubových záležitostí v Ostrave, no ponuke sa nebránim. Rád by som zotrval pri junioroch. Po nasledujúcom cykle by totiž malo prísť ku generačnej výmene u seniorov a to dosiahneme poctivou prípravou ďalších juniorov, ktorí v budúcnosti doplnia, prípadne nahradia svojich mužských kolegov.“
Čo si ako občan Českej republiky myslíte o mentalite Slovákov? Prečo často krát nedokážeme ťahať za jeden povraz?
„Toto jednoducho nedokážem vôbec pochopiť. Ak sa ide hrať za Slovensko musí ísť všetko bokom! Všetci by sme sa mali zjednotiť a nie sa podpichovať cez rôzne sociálne siete. Pôsobí to na psychiku hráčov. Keď som si prečítal niekoľko príspevkov, bol som po pravde smutný. Vidím ako si chvália svojich – výborne hráči ATU, výborne hráči Stupavy a takmer nikto sa nepozrie na vec očami Slováka, čo je zarážajúce... Klubová rivalita a osobné invektívy musia ísť bokom. Ak si to uvedomíme, aj to nás môže posunúť o kus ďalej!“
Akú perspektívu má podľa vás slovenský florbal?
„Celkom určite pozorujem zlepšenie, čoho dôkazom sú výsledky junioriek, žien, mužov aj juniorov. Svet sa začína vyrovnávať. Nóri vypadli do béčka, Švédi nemajú po prvý raz v histórií medailu. Čo sa týka nás, Slovensko ide celkom rýchlym tempom nahor aj na klubovej úrovni.“
Ak porovnáte florbal na Slovensku a v Čechách, v čom je teda podstatný rozdiel?
„U nás v Čechách to je pripravené hlavne po metodickej stránke. Existuje nadväznosť medzi jednotlivými vekovými kategóriami, čo na Slovensku doteraz nebolo. Začali sme spoluprácu s predchádzajúcim trénerom mužskej reprezentácie Miroslavom Ságom a do výberu boli zaradení aj keď na poslednú chvíľu niektorí juniori, ktorí boli na MS juniorov oporami. Myslím, že aj medzi juniorkami a ženami existuje dobrá spolupráca, čiže naberáme dobrý smer. Rozdiel je aj v kvalite juniorskej súťaže, dokonca juniorky na Slovensku súťaž nemajú.“
Je podľa vás reálne aby v slovenských súťažiach hrali trebárs českí florbalisti?
„Je to reálne. V Extralige mužov máte hráča ako Jan Komínek, ktorý pôsobí v Prešove, no je tu možnosť hosťovania juniorov z Čiech, ktorí si nezahrajú v Čechách vo svojich kluboch a to bude celkom určite prínosom.“
