Rýchlostné a silové schopnosti

Ako rýchlosť často považujeme len bežecký priamočiary úsek, prípadne rýchle nohy na rebríku. Poznáme však omnoho viac činností, v ktorých je rýchlosť zakomponovaná. Na úvod by som tieto schopnosti rozdelila na reakčnú rýchlosť, acyklickú rýchlosť a cyklickú rýchlosť.

 

Buli - reakcia. Streľba – acyklická rýchlosť. Kombinácia – výberová reakcia s cyklickou rýchlosťou. Protiútok – cyklická akceleračná rýchlosť. Striedanie. A brankár ako kapitola sama o sebe. To všetko je ovplyvnené ako aj rýchlosťou, tak aj anaeróbnou vytrvalosťou a silovými schopnosťami. Opäť podčiarkujem dôležitosť práce na týchto kondičných schopnostiach pokiaľ sa jedného dňa chceme dostať na úroveň top florbalových krajín.

 

Nešťastím je, že rýchlostné schopnosti patria k najmenej ovplyvniteľným. Sú podmienené geneticky a jediné obdobie kedy sa z nich dá dostať čo najviac je vo veku 12 - 15 rokov, záleží od vývoja dieťaťa a pohlavia. Dokonca aj v dlhodobom individualizovanom cielenom pláne pri dospelej osobe sú prírastky maximálne o 10 - 15% pri rozvoji maximálnej rýchlosti. Máme jednu obrovskú výhodu oproti atlétom, že vo florbale sa nikdy nedostaneme na úroveň maximálnej cyklickej rýchlosti a rozvoj rýchlostných schopností potrebných pre florbal je ovplyvniteľný vo väčšej miere.

 

Ktoré rýchlostné schopnosti sú teda pre florbal typické? Ako som vyššie spomínala, medzi najdôležitejšie patrí určite akcelerácia a brzdenie. Pri akcelerácii je zaujímavé, že jej zlepšenie prichádza až vtedy, keď sa snažíme o predĺženie kroku a v tomto väčšom rozsahu zároveň o frekvenciu kroku. To znamená, že často počúvaná rada – zrýchľuj frekvenčne – nie je pravdivá, pokiaľ sa nepredĺži aj bežecký krok. Prečo je akcelerácia práve tak dôležitá? Bežecké úseky na ihrisku sa pohybujú v priemere od 3 do 25 m. Na tak krátkom úseku je nemožné dosiahnuť maximálnu rýchlosť. Pokiaľ teda vycibríme akcelerácie, celkový prejav hry bude rýchlejší.

 

Brzdenie ako také spadá skôr k zmenám smeru. Ale čo sú to zmeny smeru? Akcelerácia, brzdenie, obrat, akcelerácia... Pri brzdnej fáze behu sa stáva najviac poranení svalov. Je to spôsobené obrovskou silou, ktorú v excentrickom režime dokážeme vyvinúť. A tu sa nám poskytuje pohľad na dôležité prekrývanie sa silových a rýchlostných schopností. Silovým excentrickým tréningom nie len, že vieme stimulovať rozvoj maximálnych silových schopností vďaka možnosti použiť závažie omnoho vyššie ako je jednorázové maximum, ale aj predchádzať zraneniam pri prudkom zabrzdení. Excentrická kontrakcia je taká, kde pohyb brzdíme – jednoducho povedané.

 

Pri zmenách smeru a teda medzi fázou brzdenia a akcelerácie je dôležité rýchlo a presne pracovať so svojím ťažiskom. Pri brzdení pracovať v kolenách a bedrách a tým ťažisko udržiavať čo najnižšie pri zemi, aby sme boli schopní opäť ho plynulo uviesť do pohybu v želanom smere. V opačnom prípade nás fyzika bude brzdiť.

 

Reakčná rýchlosť je rýchlosť prenosu nervového impulzu medzi zrakovým, sluchovým a v niektorých prípadoch možno aj taktilným analyzátorom, ktorý zachytil informáciu z prostredia, dostredivou nervovou dráhou, konkrétnym centrom v mozgu, odstredivou dráhou a napokon prenosom na svalové vlákno, ktoré vykoná pohyb. Vravíme o reakcii, kde je možných viac riešení. Reakčnými cvičeniami chceme práve zrýchliť prenos tohto nervového vzruchu a to tým, že sa zosilnia prepojenia, ktoré umožnia rýchlejšiu odpoveď výkonného orgánu. V tréningu sa väčšinou zaraďuje v počte opakovaní 4 - 8, 3 - 5 sérii, medzi sériami oddych aspoň 1,5 min. Cvičenia musia byť vykonávané za plného sústredenia, bez pocitu únavy a maximálnou intenzitou. Najlepšie zaradené na začiatku tréningu.

 

Acyklické rýchlostné schopnosti sa môžu prejavovať na začiatku pohybu – 1. krok pri akcelerácii, alebo pri streľbe príklepom, ak hovoríme o špecifickom florbalovom zaťažení. Ich základom je vyvinúť čo najväčšiu rýchlosť v čo najkratšom čase. Preto je potrebné mať dobrý silový základ.

 

K metodike rozvoja rýchlostných schopností je dôležité dodať, že ich rozvoj sa viaže na také trvanie behu, kde prevažuje ATP - CP systém hradenia energie – čiže nenastúpi v plnej paráde anaeróbna glykolýza. To znamená - behy od niekoľkých stotín sekundy do 15 sekúnd maximálnym úsilím, kedy už ide o laktátovú tvorbu energie. Dĺžka odpočinku je tak dlhá, aby sa resyntetizovali ATP - CP zásoby vo svaloch a vyrovnal vzniknutý kyslíkový dlh – cca 2 min. Ak volíme dlhšie trvanie zaťaženia - okolo tých 15 sekúnd, je nutné predĺžiť aj intervaly odpočinku práve kvôli vzniku laktátu.

 

Vďaka acyklickým rýchlostným schopnostiam plynulo premostím do rozvoja silových schopností. Nebudem ich rozoberať dopodrobna, práve preto, že v tejto tématike je mnoho výborných odborných článkov a školení. Rada by som sa pozrela na problematiku mládež a sila. Čím ďalej tým viac ju vnímam ako kritickú. Každý atlét by mal mať dobrý silový základ. Bez silového základu nastanú problémy najmä pri rozvoji rýchlosti, ktorá u dospelých osôb ide najmä cez rozvoj sily. Nedostatok sily môže spôsobiť problém aj v bežnom živote alebo pri rozvoji aeróbnej či anaeróbnej vytrvalosti. Predstavte si, aké nárazy trpí celá kostrová sústava florbalistu pri hernej činnosti. Predstavte si, čo takéto zaťaženie dokáže napáchať pri nedostatočne silných svaloch. Au, bolí ma to za všetkých.

 

Často sa začínam stretávať s veľmi mladými ľuďmi, ktorí majú problémy neprimerané ich veku a vo veľkej väčšine spôsobené práve nedostatočným rozvojom sily, nedostatočným všestranným pohybom celkovo počas detstva, prípadne celoživotne jednostrannou aktivitou.

 

Veľkí športovci takisto potrebujú kompenzovať jednostranné zaťaženie. Majú na to fyzioterapeutov. My zatiaľ nie, ale čo môžeme pre tie decká spraviť? Od mala ich vypustiť na dvor, nechať ich liezť po stromoch, nechať ich chodiť na futbal, ale aj plávanie, alebo florbal. Ak nemáte toľko času voziť deti na krúžky, jednoducho nájdite kvalitnú všeobecnú pohybovú prípravku. Pokiaľ toto nezanedbáme od útleho veku, a rozvoju sily sa poctivo pokojne aj zábavným spôsobom na tréningoch budú venovať aj tréneri herní, výkonnosť vo vyšších kategóriách by určite vzrástla. Pri správnom programingu samozrejme. Ale čo je najdôležitejšie? Bola by šanca na menej zranení. Hlavne na menej zranených a talentovaných mladých florbalistov, ktorí majú celú kariéru pred sebou. Žiaľ, čím viac elektroniky v našich životoch, tým menej pohybu. Táto téma je dlhá a rozporuplná, pokiaľ však chceme športovať, hýbať sa, byť zdraví, či vidieť naše deti ako top športovcov, hýbme sa. V dospelosti nadobudnuté pohybové vzory nedobehneme.

 

Na záver len dodám, že pod pojmom rozvoj silových schopností treba rozumieť komplexné cvičenia pokiaľ je to možné. Posilňovňa nie je na zahodenie, no izolovaná práca svalu na stroji je ďaleko od pohybu na ihrisku a silovým potrebám hráča.



Odoberajte newsletter