Fín Seppo Lattu miluje Slovákov a spomína ako prešiel od Jégého až po Košice

Nestáva sa často, že na Slovensko v pozícii florbalového legionára zavíta hráč z Fínska, či Švédska. Pred pätnástimi rokmi si v našej najvyššej súťaži mužov zahral v drese bratislavského Dragons Ružinov Fín Seppo Lattu, ktorý bol osem rokov aj reprezentantom Kanady. Ako spomína na Bratislavu, Slovákov a čo robí dnes?

Hrával si takmer štyri roky za mužský tím FBC Dragons Ružinov. Ako si sa dostal na Slovensko?

„Prisťahoval som sa do Bratislavy v máji 2004, kvôli práci na Fínskej ambasáde. Hneď potom, čo som si našiel ubytovanie, bolo mojou druhou prioritou si nájsť florbalový tím. Našťastie ma Daniel Granec hneď priviedol k Dragonsu. Pamätám si, že som tú sezónu nemohol hrať, ale bol som šťastný, že som stretol nových florbalových priateľov! Potom som hral za Dragons, až pokiaľ som neodišiel z Bratislavy, čo bolo na začiatku roka 2008.“

Ako si spomínaš na pôsobenie v slovenskej extralige a v samotnom Dragonse?

„Dragons bol vynikajúci tím. Vyhrali sme titul, šli na Euro Cup kvalifikáciu a zúčastnili sme sa mnohých iných turnajov. Bola to milá príležitosť navštíviť rôzne miesta na Slovensku, od Jéhego haly až po Košice. Veľa sme sa zabávali, ale zároveň si všetci chceli vylepšiť svoje florbalové schopnosti. Cítil som sa ako doma a Daniel „Sokol“ mi pomohol s mnohými vecami, nie len s jazykom. Vďaka patrí tiež nášmu trénerovi Mariánovi Grancovi a jeho rodine za ich pomoc a pohostenie. Bolo naozaj milé vidieť fanúšikov prichádzať na naše zápasy. Aj potom, čo som odišiel, som pokračoval v spolupráci s Dragonsom na turnajoch Slovak Open ešte aj nasledujúce roky.“

Čo si myslíš o našej najvyššej súťaži?

„Keď som začínal, tak bola úroveň ligy v poriadku, ale počas ďalších rokov som si všimol, ako sa o dosť zvýšila a to rapídne. Myslím si, že Slovenský zväz florbalu tvrdo pracoval na zlepšení florbaloveho imidžu. Taktiež v mnohých školách začali hrať florbal na telesných výchovách, teda aspoň Vlado Čechovič a niektorí ďalší to spravili a priniesol tým mnoho mladých talentov do tímu. Bol to veľmi dynamický rozvoj a mnohé kluby v krajine skvalitneli. Neviem, ako je na tom slovenská liga dnes, ale viem si predstaviť, že má vysokú úroveň. Už v roku 2008 si pamätám, ako som hral proti slovenskej reprezentácii na WFC v Bratislave a všimol som si, že úroveň hráčov bola veľmi dobrá.“

Čo si myslíš o Slovákoch a máš u nás aj priateľov, ktorí ti zostali?

„Milujem Slovákov, moja žena je Slovenka! Mám mnoho priateľov z Dragonsu a niektorých z nich sa mi podarilo aj potom opäť stretnúť. A napríklad Martin Mikolas ma navštívil aj priamo v Bruseli."

Vraví sa, že slovenčina je náročný jazyk. Ako si ju vnímal ty v čase pôsobenia u nás a čo si si zapamätal po Slovensky?

„Pil pivo zomrel – nepil pivo zomrel tiež.“ Myslím, že to je jediná veta, ktorú som sa kedy naučil poriadne.“

Ako sa máš a čomu sa v súčasnosti venuješ?

„Odkedy som sa odsťahoval z Bratislavy, žijem v Bruseli a pracujem v Európskej komisii. Stále sa aktívne venujem športu – najmä hrám futbal s mojím tímom Finalnd United v BXL Euro-life. Taktiež hrám tenis a golf. Pred pár rokmi som prestal hrať florbal – cítil som, že potrebujem prestávku po všetkých tých rokoch. Avšak znovu rozmýšľam nad skorým návratom na florbalové ihriská.“

Podľa mena si Fín, no v minulosti si reprezentoval Kanadu. Znamená to, že máš kanadské občianstvo?

„Mám dvojité občianstvo, ktoré mi umožnilo hrať za kanadský tím v rokoch 2004 až 2012.“

Žiješ v Bruseli, čiže ťa tam opäť zaviedla práca a s ňou súvisiace povinnosti?

„Presťahoval som sa do Bruselu,, pretože si tu našla prácu moja žena. Odvtedy sme sa tu udomácnili.“

Keď porovnáš život v Bruseli s Bratislavou, v čom je iný?

„Brusel je mozaikou rôznych kultúr. Je veľmi medzinárodný s ľuďmi z celého sveta. Niektoré miesta sú chaotické, ale je to fascinujúce. V Bruseli, každý sused vyzerá úplne inak, čo záleží od toho, odkiaľ pochádza. Je veľmi jednoduché byť cudzincom v Bruseli – napríklad môžem hrať futbal vo fínskom tíme. V Bratislave, kam by som sa stále veľmi rád vrátil, je jednoduché sa vyznať, omnoho jednoduchšie ako v Bruseli. Máte tiež krásnu prírodu, ktorá Bratislavu obklopuje. Mohol som jednoduchšie navštíviť miesta v meste. V Bruseli len z času na čas idem do centra.“

Čo ty a florbal v súčasnosti, prípadne v budúcnosti?

„Seriózne som florbal nehral už niekoľko rokov. Avšak, každý rok hrávam na Amsterdamned turnaji organizovaný mojím dobrým priateľom Ulrikom Jonssonom, s ktorým som taktiež mnoho krát hral na turnaji Prague Veterans. Nanešťastie, tohto roku boli obe podujatia zrušené. Takže stále mám svoju hokejku a som nedočkavý zahrať si na dobrom turnaji. Či mám stále motiváciu trénovať a hrať v belgickej lige to neviem, ale možno sa opäť čoskoro vrátim do florbalovej haly a vyskúšam to!“

Podľa informácii z IFF si v súčasnosti registrovaný v belgickom klube Tornado Uccle. Prezraď ostatným hráčom recept ako stále byť fit a v 44 rokoch byť tak športovo všestranný a ešte aj uvažovať o návrate do florbalu?

„Vek je len číslo – všetko je to o duchu a ochote spraviť si čas na šport. Čo je dôležité, je skúsiť trénovať pravidelne, takže sú telo a svaly zvyknuté na cvičenie. Keď hrám florbal, musím si dávať pozor na môj chrbát, nakoľko je to na neho náročný šport. V dnešnej dobe hrám tenis skoro denne – veľmi som ho nehral odkedy som mal 15 a cítim sa dobre. Dodáva to energiu a šport je jednoducho zábava.“

Fotogaléria