FLORBALOVÍ TRÉNERI: Cvancigera tešia tituly a je hrdý na zverenky, ktoré sa presadili v zahraničí

Dlhé roky bol Michal Cvanciger neodmysliteľnou súčasťou florbalu na Slovensku. Na domácej scéne sa tešil z majstrovských titulov s ženským tímom FBK Tvrdošín, viedol juniorskú i seniorskú reprezentáciu žien. Dnes sa však už trénerským chlebíkom nesýti.

Z Nižnianskej florbalovej ligy až po extraligové tituly

Ako sa dostal k trénovaniu florbalu? „Mohlo to byť v roku 2003, ak sa nemýlim. Partia chalanov z Tvrdošína sme hrávali Nižniansku florbalovú ligu. Chodili sme si zatrénovať do haly v Tvrdošíne. Časom sa k nám pridali manželky, kamarátky, atď. Dievčatá sa chceli trošku zdokonaliť, tak sme im začali dávať naše ‚vysoko sofistikované‘ florbalové rady. A postupom času vznikla v Tvrdošíne ženská zložka, pri ktorej som sa začal učiť ako niekoho trénovať,“ zaspomínal si Michal Cvanciger na svoje začiatky.

FBK Tvrdošín sa časom prepracoval medzi absolútnu slovenskú špičku. V sezóne 2009/2010 na seba upozornil ziskom bronzových medailí, ktorý napodobnil aj o dve sezóny neskôr. Vrchol dosiahol tím z Oravy v ročníkoch 2013/2014 a 2014/2015, keď získal majstrovské tituly. Tie, pochopiteľne, Cvanciger radí medzi svoje najväčšie trénerské úspechy. „Získať tituly v extralige bolo fajn. Okrem toho som bol hrdý, keď sa dievčatá, ktoré som trénoval, presadili aj v zahraničí,“ povedal.

Stretnutie s Jaroslavom Marksom

Hoci svoju kariéru kouča zasvätil najmä ženskému florbalu, pohlavie či vek podľa neho nie je pri trénovaní rozhodujúce. „Na to existuje množstvo literatúry, kde sa polemizuje, čo je lepšie a čo horšie. Všetko má svoje plusy a mínusy. Dôležité je, aby hráči mali záujem a potom je jedno, či sú to deti, dospelí, muži alebo ženy,“ uviedol dnes 40-ročný rodák z Tvrdošína.

Čo charakterizovalo jeho trénerskú prácu? „To keby som vedel. Určite som však chcel, aby sa pri všetkom používala hlava,“ tvrdí Cvanciger.

Ako tréner sa zúčastnil na majstrovstvách sveta junioriek 2012 a na svetových šampionátoch žien v rokoch 2011, 2013 a 2015. Pri reprezentačných družstvách sa stretol s českým trénerom Jaroslavom Marksom. „Som veľmi rád, že som s ním mohol spolupracovať. Veľa ma naučil a zoznámil ma s množstvom dobrých florbalových, resp. kondičných trénerov. Konkrétny trénerský vzor však nemám. Aj keď som sledoval zahraničných koučov a snažil som sa niečo z ich práce napodobniť,“ prezradil.

Vychoval viacero hráčok pre reprezentáciu

Jeho rukami prešlo či už v Tvrdošíne alebo v národnom tíme množstvo skvelých hráčok. Na klubovej úrovni viedol napríklad Alžebtu Ďuríkovú či Miriam Bukovú. Žiadnu florbalistku však nechce vyzdvihnúť nad inú. „Boli dievčatá, ktoré to dotiahli ďaleko, ale aj také, ktoré sa v zahraničí nepresadili, resp. nedostali príležitosť, ale ja mám na ne veľmi pekné spomienky.“

Čas plynie ako voda a odkedy sa Cvanciger začal pohybovať vo florbalovom prostredí ubehlo mnoho rokov. Ako sa počas nich táto hra zmenila? „Všetko je zase o trochu bližšie k profesionálnemu športu. Hráči sú lepší, materiálno-technické zázemie je na vyššej úrovni,“ povedal.

Voľný čas v kopcoch na bicykli

Dnes by sme ho v realizačných tímoch klubov hľadali márne. „Už sa tomu nevenujem. Momentálne je na prvom mieste rodinka a moje deti. Na florbal nezostáva čas. A keď sa nejaká nájde, tak sadám na bicykel a rád jazdím po našich slovenských kopcoch,“ uzavrel Cvanciger.