FLORBALOVÍ TRÉNERI: Jaroslav Marks: „Vaša pohostinnosť je pre mňa milá a príjemná.“

Len jeden zápas do stovky odkoučovaných v českých reprezentačných výberoch a iba štrnásť do ďalšej stovky pri slovenských reprezentáciách junioriek a žien chýbalo trénerovi Jaroslavovi Marksovi v jeho bohatej florbalovej kariére. Bronzovú medailu z MS juniorov z roku 2003 mu však nikto nezoberie. Od roku 1992, kedy sa „Jarda“ stretol s florbalom po prvý raz, má do dnešného dňa veru na čo spomínať. Navyše ešte aj v súčasnosti je pripravený pokračovať v trénerskej kariére pri mládeži v klube TJ Turnov.

Vraj nechytil ani nádchu!

Bolo to takmer pred tridsiatimi rokmi, čo sa florbal začal dostávať pod kožu českému koučovi. „V roku 1992 prišlo na florbalové sústredenie družstvo Unicorns Metmensteten zo Švajčiarska. Zahrali sme si prípravák a oni nám nechali florbalky a loptičky. Na ďalší rok v máji nás pozvali na turnaj, čo nás nesmierne nadchlo. Preto sme prakticky okamžite po návrate domov založili florbalový oddiel TJ Sokol Jaroměř a hneď sme sa zapojili do súťaže,“ začal svoje rozprávanie tréner Jaroslav Marks a dodal: „Než sme začali hrať florbal, naša partia v Jaroměři hrávala sálový futbal. Už v tom čase som mal tendenciu chlapcov trénovať. Vo florbale som chcel chytať, ale spoluhráči mi povedali, že nechytím ani nádchu a že bude pre všetkých lepšie, keď ich budem trénovať. A tak som ich poslúchol...“

Zážitkov má na rozdávanie

Vypísanie všetkých dosiahnutých úspechov tohto českého kouča, či klubov a reprezentačných výberov, ktoré trénoval, by zabralo veľa riadkov. „Pôsobil som až v ôsmich kluboch – TJ Sokol Jaroměř, SKP Nymburk, FBK Jičín, CSP Hradec Králové, DTJ Trutnov, Sokol Pardubice, IBK Hradec Králové a TJ Turnov. Viedol som rôzne vekové kategórie od najvyšších súťaží mužov, žien, juniorov a dorastencov až po najmladších žiakov,“ prezrádza Marks, ktorý si zo všetkých spomienok vybral štyri a to z reprezentácii: „Mám ich naozaj veľa, ako tých pekných, ale aj takých, na ktoré by človek chcel najradšej zabudnúť... Rád samozrejme spomínam na tie pekné. Stáť na ihrisku v štokholmskej Globen Aréne pred štrnástimi tisíckami divákov a počúvať českú hymnu je ozaj skvelý zážitok na celý život. Celý šampionát mužov v roku 2008, ktorý sa konal u nás v Čechách, kde som bol členom realizačného tímu – to bol zážitok, ktorý však nikomu neželám. A to atmosféru v šatni po prehratom zápase o tretie miesto so Švajčiarskom. Prvá skúsenosť s reprezentačným výberom junioriek Slovenska na majstrovstvách sveta v Olomouci, či skvelý kvalifikačný duel žien v Nitre proti Češkám o postup na MS. Krásnych zážitkov mám mnoho aj z vydarených zápasov vo všetkých kluboch a kategóriách, ktoré som trénoval. Nádherné a často aj dojemné sú osobné stretnutia s florbalistami, ktorí sa po rokoch ku mne hlásia.“

Cesta k víťazstvám vedie cez prehry...

Rozsiahlosť pôsobenia a následné kontakty spôsobili, že sa tento ostrieľaný chlapík dostal k slovenskej reprezentácii. „Po ukončení koučingu českej reprezentácie som dostal ponuku trénovať na Slovensku. Rád som ju prijal, pretože nebolo možné si na medzinárodných akciách nevšimnúť, že na Slovensku hrá množstvo veľmi kvalitných hráčok. Celých osem rokov môjho pôsobenia na Slovensku som sa snažil posunúť slovenský florbal medzi prvú šestku tímov, kam podľa mňa patril. Žiaľ, z pohľadu výsledkov sa mi to nepodarilo, čo ma doposiaľ mrzí... Mne sa trénovanie dievčat veľmi páčilo a mám z toho aj veľa pekných spomienok. Dúfam, že rovnaké pocity majú aj samotné hráčky,“ vraví čochvíľa 65-ročný tréner, ktorý má skúsenosti aj vo funkcionárskej činnosti. „Moja jediná rada vyplývajúca z praxe je, že v manažérskej práci a je úplne jedno či je to malý alebo veľký klub, prípadne reprezentácia je, že ak chcete dosiahnuť dobré výsledky práce, zapojte vyšší počet ľudí do riadiacich funkcii, ktorí nehľadia na čas a peniaze a sú odhodlaní urobiť všetko pre splnenie plánovaných cieľov. Medzi nich je nutné rozdeliť úlohy a ich plnenie pravidelne kontrolovať. Tam, kde všetko stojí na jednom človeku, to skôr či neskôr zle skončí...“
Aj napriek tomu, že sa Marks mnohé naučil tvrdí, že aj v súčasnosti by niektoré veci robil už inak než predtým. „Mal som to šťastie, či smolu, že som začínal v čase, kedy sa nenašiel nikto, kto by mi poradil, či usmernil moje kroky. Nebola dostupná žiadna literatúra a o videu ani nehovoriac. Tých chýb som teda spravil veľa, ale snažil som sa z nich poučiť a znovu ich nezopakovať. Cesta k víťazstvu vedie cez veľké množstvo prehier. Znie to možno paradoxne, ale vyhrávať sa musí každý naučiť.“
Má za sebou vojenskú minulosť, no priznáva, že v športovej brandži to bolo pre neho vždy výhodou. „Nikdy som nepremýšľal tak, že by táto skúsenosť mala byť pre mňa výhodou alebo naopak. Má to však jednu spojitosť. Je to riadenie a usmerňovanie ľudí. Možno mi moja minulosť prekážala pri komunikácii, keď som skôr od ostatných očakával priamosť a jednoduchosť, než zložité náznaky, zákulisné machinácie a dohady...“

Na sebe dokazuje, že vek je len číslo

K Slovákom má „Jarda“ vzťah prakticky celý život a nielen z osemročného pôsobenia pri reprezentačných výberoch. „V Československu som žil viac než tridsať rokov. Slovenčinu som nikdy nebral ako cudzí jazyk a zvládam ju veľmi dobre. Na vysokej škole som mal mnoho vynikajúcich spolužiakov zo Slovenska. Preto stále ani nepovažujem Slovensko za cudzí štát. Vždy keď som na Slovensko prišiel a taktiež teraz k vám chodievam na dovolenky, som sa nestretol s nikým, kto by sa ku mne správal nevhodne. Práve naopak, vaša pohostinnosť je pre mňa stále milá a príjemná. A preto vždy a veľmi rád, Slovensko opäť navštívim.“
Roky človek nezastaví a je na každom z nás ako sa v danej situácii správame, lebo tak sa aj často cítime. „Tento rok budem mať 65 rokov, no stále trénujem. Teraz mám v klube TJ Turnov na starosť mladších žiakov a občas pomôžem aj pri iných mládežníckych kategóriách. Rovnako ako všetci amatérski športovci, ani my sa nevieme dočkať návratu do telocvične. Aby som nezabudol, trénujem ešte paraflorbalový oddiel Tatranu Střešovice. Je to pre mňa neskutočne prínosná práca, ktorá mi prináša úplne iný pohľad na život a ja dúfam, že pri nej vydržím čo najdlhšie,“ povedal Marks a na záver rozhovoru dodal: „Želám všetkým v tejto neľahkej dobe hlavne veľa zdravia a viery, že všetko už čoskoro skončí a my sa vrátime do doby predkoronavírusovej!“