Pre Mišku Šponiarovú nie je titul ako titul

Slovenská reprezentantka Michaela Šponiarová (1. SC Vítkovice) sa po odchode z Pruského v Čechách nestratila. Práve naopak, je obávanou hráčkou súperových brankárok.

Za dvadsaťšesť odohratých extraligových zápasov strelila až dvadsaťštyri gólov! Po niečo viac ako ročnom pôsobení v drese Vítkovíc sme dnes už dvadsať ročnú mladú slečnu trochu vyspovedali.

Ako hodnotíš svoje doterajšie pôsobenie vo Vítkoviciach?

„Keď som prišla pred viac ako rokom, nepoznala som profesionálnejší prístup k florbalu. Baby mi pomohli udomácniť sa a myslím, že sme si spolu v kolektíve sadli. Môžem povedať, že sme jedna veľká rodina. Všetci spolu žijeme a nie je to len o tom, že by to ťahali len nejaké osobnosti. Aj ja som si tu našla miesto a tiež svojou maličkosťou prispievam k tímovej atmosfére. Ak to mám zhrnúť, cítim sa tu veľmi dobre.“

Prečo si odišla z Pruského?

„Už poslednú moju sezónu v drese Pruského som cítila, že potrebujem zmenu. Každej hráčke, ktorá už v slovenských pomeroch niečo dosiahla a chce napredovať odporúčam, nech ide ďalej. Dostala som v tom čase ponuku, ktorá bola pre mňa výzvou a tak som ju využila. Práve zmenou som zistila, že sa mám stále v čom zlepšovať.“

S kým si najlepšie rozumieš?

„V tíme Vítkovíc sme tri Slovenky, Denisa Ferenčíková, Katka Klapitová a ja. Samozrejme, že si najlepšie rozumieme medzi sebou, no najviac asi s Denisou, s ktorou bývame blízko seba. Spolu hrávame v jednej lajne a takmer po každom tréningu skočíme niekam na kávu, či na pivko, no ako som už spomínala, všetky baby sú tu fajn.“

Blíži sa kvalifikácia o postup na majstrovstvá sveta. Ako vidíš naše šance?

„Vzhľadom k tomu, že budeme hrať na Slovensku, konkrétne v Nitre, je to pre náš tím dobré. Verím, že sa o nás Slovenský zväz florbalu adekvátne postará, aby sme sa my hráčky mohli plne sústrediť na športové výkony a ukázať našim fanúšikom, že sme sa mohli kvalitne pripraviť na tieto súboje. Samozrejme, že našim cieľom je postup na šampionát.“

Čo robievaš vo voľnom čase? Je to v niečom iné ako na Slovensku?

„Keďže mám prácu, veľa času mi popri trénovaní nezostáva. Občas si von niekam zabehať, niekedy je to len prechádzka a často relaxujem pri pustenej hudbe.“

Ako často sa dostaneš domov?

„Snažím sa pozrieť k nám raz za dva-tri mesiace. S rodinou som ale v kontakte pravidelne cez skype. Občas ma prídu pozrieť do Ostravy. Väčšinou na náročnejšie zápasy.“

Po zisku titulu majstra Slovenska, si hneď v nasledujúcej sezóne vyhrala titul majstra Čiech. Je v tom nejaký rozdiel?

„Samozrejme že áno. Ten pocit bol asi stonásobne intenzívnejší. Je to podstatne náročnejšie vybojovať český titul a je to tá pravá odmena za odvedenú prácu počas celej sezóny.“