Švajčiarsky denník s Peťom Klapitom: "Do Švajcu som neodišiel za peniazmi a slávou..."

Peter Klapita, dnes už bývalý hráč a šéftréner mládeže AS Trenčín odišiel za prácou, životom a florbalom do jednej z najrozvinutejších krajín sveta s nádhernou prírodou a my vám prinášame exkluzívny pohľad do zákulisia jeho švajčiarskej cesty.

Séria s názvom "Švajčiarsky denník" bude mapovať podmienky pre život a florbal v aktuálne renkingovo 4. najlepšej florbalovej federácii na svete. 

Prajeme príjemné letné čítanie. 

Peter Klapita ešte v drese AS Trenčín v akcii na lavičke počas zápasu. 

Čo viedlo a predchádzalo tvojmu rozhodnutiu opustiť Slovensko a ísť za prácou, florbalom a životom do Švajčiarska? 

„Čaute! Ako som už spomínal, paradoxne ani jeden z dôvodov môjho odchodu sa netýkal florbalu. Po minuloročnom rozvode s mojou vtedajšou manželkou som hľadal útočisko, kde by som mohol začať odznova. Samozrejme pre človeka v mojej pozícii je ideálne toto rozhodnutie spojiť aj s florbalom. Okolo Vianoc som už Jurovi Matejkovi hovoril, že rokujem s inými klubmi a že sa na Slovensku už necítim šťastný. V apríli sme si podali ruky s mojim novým florbalovým  zamestnávateľom a v máji som dal výpoveď v civilnej práci v Trenčíne. Na konci júla tak už nič nebránilo tomu, aby som sa presťahoval do Švajčiarska a začal novú životnú etapu. Na úvod treba povedať, že zmluva florbalová, ktorá mi zaručuje skvelé podmienky a výhody je niečo iné, ako zmluva pracovná, ktorá mi zaručuje finančnú odmenu za moju prácu. Keďže som nechcel byť na klube úplne závislý, dohodli sme sa, že florbal a civilnú prácu oddelíme a aj keby sa niečo florbalovo „pokazilo“ ešte vždy mám prácu ktorá ma uživí a naopak. Ak sa nebudem cítiť dobre v civilnej práci, môžem ju skončiť a prejsť len na florbalové trénerstvo. Postupne sa určite ukáže, ktorý model bude vhodnejší a samozrejme je tu možnosť robiť obe veci naraz, tak ako som to mal nastavené v Trenčíne, a v tom by som rád pokračoval aj tu."

V akom meste a klube pôsobíš a čo je a bude tvojou pracovnou náplňou v klube? 

Klub Ad Astra Obwalden aktuálne pôsobí v druhej najvyššej švajčiarskej lige NLB. Ja žijem v meste Sachseln, len desať minút pešo od našej domovskej haly v ktorej hrávame zápasy a trénujeme dvakrát týždenne. (klub totiž disponuje aj druhou, tréningovou halou, kde trénujeme raz do týždňa a je odo mňa vzdialená asi 7 minút autom). Pre klub pracujem na pozícii asistenta trénera mužského A tímu. Keďže som ale podpísal kontrakt na dve sezóny s možnou opciou na tretiu, všetci chceme aby som toho pre klub postupne robil viac, najmä pre detské kategórie, ktoré sú mojou srdcovkou. Nakoľko hlavný tréner je Švéd Jakob Arvidsson (s množstvom hráčskych skúseností z SSL, kde hrával dlhé roky za Team Thorren Gruppen) v mužoch sa hovorí na tréningoch, zápasoch a aj v oficiálnej tímovej komunikácii po anglicky, čo je pre mňa veľkou výhodou. Pre prácu s detičkami je potrebné aby som vedel oveľa lepšie nemecky, preto musím postupne nabehnúť na kurz nemčiny a postupne si budem môcť priberať ďalšie a ďalšie tréningy a aktivity. Po debatách vo vnútri klubu som usúdil, že by boli radi keby som na konci tohto roku už mohol trénovať jeden až dva krúžky deciek a počas novej sezóny 2024/2025 už s nimi cestoval aj na zápasy a robil celé tréningové plány. Tak ako ja, vedenie v Obwaldene uvažuje dlhodobo a ja verím, že sa tu udomácnim na dlhšiu dobu. 

*Zaujímavosťou bolo, že pred mojím finálnym rozhodnutím opustiť Slovensko som sa musel zároveň rozhodnúť, ktorú ponuku vlastne vezmem. Z mojich povodných debát totiž vyplynuli dve. Teraz už možem prezradiť, že sa jednalo o jeden z tradičných NLA tímov, ktorý som odmietol napriek tomu, že ponúkali lepšie podmienky a zázemie ako Obwalden. Chcel som tým povedať, že som neodišiel do Švajcu za peniazmi a slávou. Chcem jednoducho budovať niečo zmysluplné a byt súčasťou niečoho veľkého, čo určite klub z Obwaldenu je a bude!

Peter Klapita a Jakob Arvidsson - trénerská dvojica Ad Astra Obwalden.

"Chcem jednoducho budovať niečo zmysluplné a byt súčasťou niečoho veľkého, čo určite klub z Obwaldenu je a bude!"

Pred dvomi rokmi hral klub najvyššiu súťaž NLA a pohyboval sa na priečkach zaručujúcich play off. Bolo to najma vďaka Švédskym posilám, ktoré sú prítomné každoročne a je to tu akousi tradíciou. Pred dvomi rokmi to bol napríklad legendárny Alexander Ruud, ktorý svojimi výkonmi ťahal tím, nanešťastie pred Vianocami sa rozhodol svoj kontrakt porušiť a odísť domov, čo klub extrémne poznačilo a spadli do nižšej ligy NLB. Minulý rok boli chalani druhý po základnej časti NLB a vybojovali si finálovú baráž o postup do NLA, no neuspeli a s extraligistom prehrali 4:1 na zápasy. Cieľ je tento rok teda opať rovnaký - postup medzi elitu. Bolo by pekné v mojej prvej sezóne ako asistent dokázať toto naplniť a o rok hrať NLA. V klube máme zatiaľ troch Švédov (hrajúci tréner z Thorrengruppenu a obranca a útočník z Warbergu).

Pred sezónou sme posilnili o dvoch 18 ročných mladíkov z Tatranu Střešovice, ktorí za sebou majú dva juniorské české tituly a síce by mali pomáhať prioritne juniorskému tímu U21 v postupe do najvyššej súťaže, budú hrať určite aj za mužov. Vo Švajčiarsku ale platí gentlemanská dohoda o štartoch zahraničných hráčov, ktorých v danom zápase može nastúpiť maximálne 4. A túto dohodu budeme samozrejme počas celej sezóny dodržiavať, preto aj medzi zahraničnými posilami bude konkurenčný boj. Do A tímu sa snaží presadiť zhruba trojica juniorov (vo Švajčiarsku je juniorka U-21 preto má vysokú kvalitu), ktorí budú mať čo robiť aby si miesto vybojovali medzi ostatnými mužmi. Zaujímavosťou je, že klub prechádza posledné dve sezóny veľkou fúziou s dvomi ďalšími okolitými klubmi „od jazera Sarnen“ pričom cieľom je vytvoriť na vrchole pyramídy silný A team podporený širokou základňou juniorov dorastencov atď takže niečo podobné ako som zažíval v AS pri spájaní s Trenčianskymi Teplicami a Piešťanmi. Byť súčasťou tejto fúzie by malo aj pre mňa priniesť zaujímavé možnosti čo sa týka florbalového trénovania. Za štandard považujem 3-4 tímy v každej mládežníckej kategórii rozdelené podľa kvality hráčov.

Aké sú hlavne rozdiely medzi prístupom k florbalu /klub/ vo Švajčiarsku a na Slovensku? 

Už to, že klub dokáže spraviť podmienky pre život piatim zahraničným hráčom a mne je samo o sebe zárukou kvality a vyššej konkurencie. Veď kto by nechcel zo zostavy vytlačiť Švéda? Samozrejme ale ako najvačší rozdiel vidím nasadenie! Obrovskú bojovnosť a chuť makať a zlepšovať sa. Aj najlepší trénerský taktik na svete potrebuje vo svojom tíme poctivých dríčov a ja musím povedať, že napriek tomu, že sa tu až toľko nerieši samotná taktika, signály, presilovky a rozohrávky, rieši sa tu vo veľkom kondícia a sila hráčov, ich testovanie a hlavne dozor kondičného trénera. 

Chalani v tíme sú perfektne atleticky vybavení a v súbojoch na tréningoch si nič nedarujú. V hrách a súťažiach počas tréningov sú emócie často tak vybičované, že niektoré súboje sú za hranicou pravidiel a niektoré zlostné reakcie po tréningovej prehre za hranicou únosnosti. Je to ale niečo, na čo si budem musieť zvyknúť. Samozrejmosťou sú pondelkové masáže pre hráčov, utorkové video rozbory a taktické porady a práve prebiehajúce individuálne pohovory s hráčmi ohľadom úloh v tíme. Keď sa k tomu pridá moja taktická vsuvka, a kľud na hokejkách, ktorý prinášajú Švédi, je to skvelá kombinácia, ktorá by nám mala zaručiť výhry. Príjemne ma prekvapila aj minulo víkendová klubová akcia spojená s predstavovaním hráčov a odovzdávaním nových dresov, kam prišlo zhruba 150 detí a rodičov.

Bolo náročné opustiť výborne rozbehnutý vlak AS Trenčín a mesto Trenčín? 

Bolo to najťažšie rozhodnutie v mojom živote, ktoré sa rodilo veľmi dlho. Napriek zlej životnej situácii som si v Trenčíne a na Slovensku celkovo vybudoval florbalový rešpekt. Ľudia vedeli kto som a čo som dokázal. Tu nikto nevie kto som a čo som dokázal, a nikoho to ani nezaujíma. Trošku som tak musel zmeniť svoj pohľad na niektoré veci a začať skromne. Nikto tu predsa nečakal na „spasiteľa Klapitu“, ktorý to tu zachráni! Navyše klub je veľmi dobre organizovaný a funkcionársky dokonca možno až naddimenzovaný. Vo vedení je 5 ľudí, na marketingu štyria, kondičáci sú dvaja, maséri dvaja a jeden fyzioterapeut. Okrem hrajúceho trénera a mňa ako asistenta máme aj dvoch vedúcich tímu. Podobná situácia je u detských kategórií, kde sú na každom tréningu dvaja, väčšinou však až štyria tréneri. Tá zmena mojej funkčnosti a vyťaženosti oproti AS Trenčín je obrovská! To čo som ja robil pre AS tu robí 5-6 ľudí za parádne peniaze. Nadiaľku ale stále sledujem počínanie tímov AS na letných turnajoch a som súčasťou trénerskej rady AS aby stále fungovala kontinualita mojich kontaktov a dohodnutých akcií s predstavami AS. Pozrel som si dokonca dva zápasy mužov z nedávno skončeného Slovak floorball cupu alebo aktívne som pomáhal chalanom pri organizovaní výjazdu na pražský Salming cup kam išli dorastenci a starší žiaci. Parádne bolo, keď si chalani z AS spravili pred pár týždňami dovolenku a išli za ďalším kamošom do mesta asi hodinku autom odo mňa a mohli sme spolu stráviť jedno popoludnie. Ja si myslím, že tých návštev bude ešte dosť a
hlavne sa nedá len tak odstrihnúť všetkých kamarátov, s ktorými som v Trenčíne žil takmer 10 rokov …

Zároveň sa snažím na klubovej úrovni pripraviť prostredie pre turnaj tu v Sarnene, kde už teraz viem, že chcú prísť Vítkovice, dva okolité kluby a snáď aj decká z AS. Bavíme sa tu o hráčoch U12, kde by som rád pre zahraničné SK a CZ tímy pripravil full servis ubytovanie, jedlo, voľnočasové aktivity atď...

Ako zatiaľ vnímaš život vo Švajčiarsku? 

Nie je nič nezvyčajné vidieť po malej dedinke chodiť Ferrari alebo krásne Porsche, ľudí plachtiť po jazere na svojej lodi, či jednoducho užívať si život pri krásnych zátokách množstvo dôchodcov, ktorí sa tu majú nadpomery. Tá životná úroveň a ten kľud, ktorý tu panuje ma doslova pohltil a zamiloval som si ho. Rovnako ma fascinuje všadeprítomná čistota, či už na margo odpadkov a smetí alebo jednoducho v prírode.

Pri krásnom ohnisku nevidíte fľašky a neporiadok. Je to len krásne upravené miesto na kemping s drevom, trieskami, roštom a sekerkou nachystanými tak aby ich ďalší návštevník mohol bez problémov ihneď použiť. Zároveň sa tu jednoducho nekradne … bicykel mám v pivnici odomnknutý pri odomknutých dverách. Často zabudnem aj zamknúť auto. Zvykám si na to, že všetci tu dodržujú pravidlá. Rovnako je to pri rýchlostných limitoch. Keď je v dedine 50, idú všetky autá 50. Aj to červené nablýskané Ferrari ide 50, nikto tu po nikom netrúbi a neprotestuje, nepredbieha … úžasná je aj mentalita „obyčajných ľudí“. Sú v pohode, usmiaty, vždy otvorení anglickej reči a radi pomožu. Naposledy som nevedel správne roztriediť smeti pri ich separovaní a vyhadzovaní do špeciálnych košov. Prišla pani, s úsmevom na tvári mi pomohla a popriala pekný deň.

V halách a vedľa takmer každého športoviska je skrinka alebo miestnosť s náradím (samozrejme odomknuté), ktoré sú plné zaujímavého a rôznorodého športového vybavenia. Nie len gymnastického, športového a atletického, ale aj regeneračného, posilovacieho atď. Neuverili by ste koľko rôznych lôpt a pomôcok na rôzne športy som u nás v hale objavil.

Florbal sk vo Švajčiarsku. 

Plánuješ pôsobiť vo Švajčiarsku už dlhodobo? 

Áno. Taký bol moj plán od začiatku, preto som podpísal zmluvu na dva roky s ročnou opciou. Život tu je krásny a ja sa teším na všetko, čo prináša florbalovo aj pracovne. Tento rok by som mal pracovať na 80% pre civilnú prácu a 20% pre florbal. O rok by to už malo ale byť 50/50 a na ďalšiu sezónu, ak ostanem, sa situácia pravdepodobne otočí a ja sa budem vedieť uživiť len florbalom. Taký je moj cieľ. Naučiť sa dobre nemecky, postupne preberať viac a viac funkcií a tréningov v klube a vychovávať budúcich reprezentantov, tak ako to bolo v Trenčíne. Samozrejme ale všetko chce čas a nikto koho poznám vo svojej prvej či druhej sezóne v klube nedokázal urobiť nejaké obrovské zmeny. Tie vlastne ani nie sú v klube potrebné, ide len o zlepšenie aktuálneho stavu a pridanie niečoho naviac, niečoho môjho.

Naďalej pokračuješ v práci pre SZFB ako člen Komisie reprezentácie a medzinárodného rozvoja. Čo očakávaš od svojho pôsobenia vo Švajčiarsku v súvislosti možného rozvoja intenzívnejšej spolupráce medzi SZFB a Swiss Unihockey? 

Naša komisia tieto dni prechádza reštrukturalizáciou a po novom pod ňu bude spadať aj talentovaná mládež U15 a U17 a v špeciálnej sekcii aj samotné vzdelávanie trénerov. Čaká nás nová otvorená a komunikatívna etapa fungovania v súvislosti s národnými tímami naprieč všetkými kategóriami a konečne aj zosúladenie postupov vo všetkých kategóriách. Veľmi sa teším na možnosti, ktoré s tým prichádzajú. Je to napríklad možná budúca spolupráca s Českým florbalom na úrovni regionálnych výberov a vytvorenie nových spoluprác a sezónnych vrcholov pre kategórie mládežníkov napríklad s FBC Ostrava a ďalšími českými veľkoklubmi, čo ma vždy veľmi bavilo. Ak chcete počuť niečo konkrétne, o dva týždne mám stretnutie s Mathiasom Hofbauerom (šéf komisie  reprezentácie vo Švajčiarsku) na margo medzinárodnej spolupráce alebo čakám na termín stretnutia so šéftrénerom Wileru, kde by som rád v dohľadnej dobe vybavil stáž pre našich najlepších slovenských trénerov (samozrejme v kombinácii s návštevou aj nášho klubu a ďalších sprievodných aktivít).

Veľmi sa už teraz teším na májové majstrovstvá sveta U19 juniorov, ktoré v roku 2025 budú vo Švajčiarsku a aj tu by som sa rád angažoval osobne a spravil pre slovenský tím čo najviac to bude možné. Okrem práce pre SZFB stále aktívne pôsobím aj v štruktúrach IFF a teším sa na januárovú návštevu švédskeho Malmö, kde máme s mojou pracovnou skupinou meeting a zároveň sa tam budú v decembri 2024 konať majstrovstvá sveta mužov, kde by Slovensko nemalo chýbat! 

Na záver odkaz všetkým ľuďom na Slovensku a fanúšikom slovenského florbalu. 

V prípade záujmu o florbal vo Švajčiarsku sa ma nebojte kontaktovať. Rád sa podelím o svoje dojmy, prípadne porozprávam o tom ako to tu chodí.

Stále som člen komisie reprezentácie a rád šikovným hráčom/hráčkam, trénerom/trénerkám sprostredkujem kontakt na iný klub, či vybavím tréningový kemp, alebo dám  možnosť ukázať sa. Samozrejme je vždy nutné aby vo vašich kluboch doma vedeli, čo robíte a kam idete a aby ste to všetko správne vykomunikovali. Myslím si ale, že Švajc je parádna destinácia pre všetkých florbalových nadšencov a určite si túto krajinu každý zamiluje.

Peťovi ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na ďalšie pokračovanie Švajčiarskeho denníka. 

Fotogaléria