Pred začiatkom sezóny ste prestúpili do Ostravy. Ako vás prijali v novom pôsobisku?
Paulína: „Bez najmenších problémov nás zobral kompletný kolektív vrátane trénerov úplne normálne. Všetci sú k nám milí a vo všetkom nám pomáhajú. Sme v Ostrave spokojné a veríme, že aj tu v Čechách časom dokážeme, čo sme zvládali v lige na Slovensku.“
Aká je Ostrava a celkovo prostredie, ktoré je teraz vašim novým domovom?
Kristína: „Zatiaľ sa ešte necítime ako doma, no postupom času to určite príde, musíme sa trochu viac udomácniť.“
Aký je váš týždenný program?
Paulína: „Zatiaľ nám hľadajú prácu, no športový program je celkom náročný. Ráno máme kondičný tréning, nasleduje pauza a obed a popoludní nasleduje florbalový tréning, čo sa opakuje každý deň.“
Ak porovnáte slovenskú extraligu kde ste donedávna pôsobili a súčasnú českú najvyššiu súťaž, v čom je z vášho pohľadu podstatný rozdiel?
Kristína: „Česká extraliga je podstatne rýchlejšia ako naša. Máme pocit, že na Slovensku sme mali o mnoho viac času na ihrisku pre riešenie herných situácii ako tu.“
Ste aktuálne plece pri pleci v prvej trojke kanadského bodovania vo vašom tíme. Očakávali ste, že to bude tak hneď počas prvej sezóny?
Paulína: „Nemyslím si, že sú body za góly a asistencie všetkým a ani to nechcem nejako sledovať. Nemám mať prečo nos hore a práve naopak budem sa snažiť svoje výkony ešte zlepšovať.“
Na Slovensku v Nitre sme organizovali pred MS prvý ročník turnaja Six Nations Floorball Cup. Teraz ste po krátkom čase opäť na Slovensku, tentoraz v Bratislave. Aký je to pocit prísť domov a zahrať si opäť v známom prostredí?
Kristína: „Vždy sa tešíme na Slovensko a obzvlášť, keď sa môžeme stretnúť s našimi známymi, čiže je to fajn pocit.“
Čo pre Teba znamená účasť na domácom šampionáte?
Paulína: „Pre každého športovca a je jedno, či je to florbalista, alebo basketbalista, musí byť dobrým pocitom reprezentovať svoju krajinu s dvojkrížom na hrudi a obzvlášť pred vlastnými fanúšikmi. Je to ešte viac zavezujúce, pretože viete, že je v hľadisku a blízko vás množstvo ľudí, ktorí vás poznajú a držia vám palce. Nás teší, že sme sa spolu so sestrou na šampionát prebojovali. Veríme, že dokážeme splniť spoločný cieľ celého tímu!“
Je pre vás obe česká extraliga konečnou alebo prestupnou stanicou?
Paulína: „Máme o niečo vyššie ambície, čiže by sme sa rady dostali aj inde ako do Čiech, kde už vlastne sme, no čas všetko ukáže, čiže sa zatiaľ niet kam ponáhľať. V Čechách sme ešte poriadne ani nezačali a preto uvidíme, čo bude ďalej.“
Kristína: „Paulína to v podstate celé vystihla, no priznám sa, že o niekoľko rokov by sme sa možno rady pozreli do Švédska, alebo Fínska.“
Dlhé roky ste hrávali v Smolníku, či v Spišskej Novej Vsi spolu v jednom útoku. Teraz vás rozdelili v Ostrave aj v reprezentácii do iných formácii. Viete si vôbec predstaviť, že by sa vaše cesty rozišli a každá by pôsobila v inom tíme a možno aj v inej krajine?
Paulína: „Viem si to predstaviť a začala som si to uvedomovať až v Ostrave, keď nás rozdelili v tíme do iných pätiek. Neviem ale čo na to moja sestra Kristína. Vraví sa, že dvojičky sú vzájomne prepojené a je jedno, či sú na ihrisku, alebo ďaleko od seba, čo dokazujeme aj na ihrisku. Myslím, že by nás mrzelo, keby sa naše cesty rozišli.“
Kristína: „Ak mám pravdu povedať neviem si to celkom predstaviť, že by sme boli každá v inom tíme. Je oveľa lepšie ak sme spolu, pretože sa dokážeme vzájomne podporiť a myslím si, že to nám veľmi pomáha.“
